Kde je kačica divá doma?
Často si ju na mušku berú poľovníci, no napriek tomu zostávajú kačacie populácie veľmi početné. A to takmer na každom kontinente. Kačica divá je v hojnom množstve rozšírená v celej Eurázii s výnimkou severných oblastí Ruska.
Mapa výskytu kačice divej. (zdroj: WIKIMEDIA)Žije aj na Islande, v Grónsku, na severe Afriky, v niektorých oblastiach Austrálie a nesmieme zabudnúť takmer na celú Severnú Ameriku. Všade tu je kačica divá doma.
Hlávka pokrytá lesklým zeleným perím je typická iba pre káčery, ani ony však nie sú takto sfarbené po celý rok. V lete, mimo obdobia toku a zásnub, sa perím ponášajú na samičku. Samce cez letné prázdniny zavesia svadobný šat do skrine a vytiahnu ho znovu na jeseň.
Kedy zatrepocú nohami?
Pierka si s radosťou zmáčajú v jazerách či rybníkoch. Kačice patria medzi nadmieru spoločenské živočíchy, nezriedka ich môžeme vidieť na hladine uprostred kŕdľa iných vtákov. Problém nastane len v čase obeda, keď sa môžu medzi sebou pobiť pre jedlo.
Samička kačice divej má nenápadné perie, na ktorom svieti len modré zrkadielko. (zdroj: PIXABAY)Kačky vo voľnej prírode sú prevažne vegetariánky. Pochutia si na semenách aj plodoch rastlín, ktoré nájdu vo vode i na brehu.
Potravu pod hladinou hľadajú veľmi rozkošným spôsobom. Ponoria sa tak, že im z vody trčí iba zadok, trochu zatrepocú zadnými nožičkami a už sa aj vynárajú s kúskom zelene v zobáku.
Zvyšok kačacieho jedálneho lístka tvorí hmyz, žubrienky alebo mäkkýše. Ak hladnej kačici skríži cestu žaba, má smolu, pravdepodobne skončí v jej zobáku.
Osobitnou kategóriou je pečivo. Kačky, ktoré sa zdržiavajú v jazierkach parkov, ľudia kŕmievajú napríklad kúskami chleba. No pozor, týmto vtákom nesmieme hádzať čerstvé pečivo, s jeho trávením by mali veľké problémy. Poteší ich skôr zoschnutý rožok či starý krajec chleba.
Kde má zrkadielko?
Väčšiu časť roka je samec ľahko rozoznateľný od samice. Kačka má totiž celoročne nenápadné hnedé perie s typickým tmavomodrým fľakom na krídle. Škvrna má biele olemovanie a voláme ju zrkadielko.
Samec je, s výnimkou leta, zaodetý v pestrofarebnom šate. Jeho hlava je pokrytá zeleným perím s kovovým leskom. Od hnedej hrude ju oddeľuje biely golierik. Krídla sú modrozelené, brucho zasa svetlosivé. Aby nezávidel samičke, aj káčer má na krídlach svoje modré zrkadielko.
Samec je s výnimkou leta pestrofarebný, ľahko ho rozoznáme od kačice. (zdroj: WIKIMEDIA)Káčery sú teda v čase toku i párenia krásavcami na pohľadanie. Keď si medzi nimi samička nájde svojho vyvoleného, pláva po jeho boku a na znamenie, že už si vybrala, trhne niekoľkokrát hlavou dozadu. Aby si ostatné samce dali pohov. Lenže práve v tomto momente môže nastať problém. Aj nespárené samce by rady splodili potomstvo. Táto potreba je občas silnejšia ako ohľady na samičku. Neraz sa na jednu úbohú kačicu vrhnú viaceré káčery, vyženú ju von z vody a jeden cez druhého sa na ňu vrhajú v snahe spáriť sa s ňou. Podobná agresia môže v niektorých prípadoch skončiť smrťou kačice.
Partnerstvá kačiek divých – tie dobrovoľné –, sú aj tak len na jednu sezónu. O rok si zväčša obaja nájdu nových partnerov.
Kačice kladú vajíčka do vopred pripravených hniezd zo stoniek a listov. Hniezda môžu byť postavené na zemi, ale aj na stromoch. Znášku tvorí osem až šestnásť vajec a mama kačka na nich sedí približne mesiac. Káčatká začínajú nástojčivo pípať ešte pod škrupinou, tri dni pred vyliahnutím. Z vajca sa dostanú vďaka takzvanému vaječnému zubu, ktorým prederavia tvrdý obal. Káčatá sa liahnu výborne vyvinuté, okamžite vedia plávať.
