BRATISLAVA. Hľadanie Nema sa môže zmeniť na hľadanie zdravých sasaniek.
Klauny očkaté, hlavní hrdinovia rozprávky Hľadá sa Nemo z roku 2003, a ich príbuzné rybky totiž pomaly prichádzajú o farebný domov. Môžu za to klimatické zmeny a následné otepľovanie oceánov.
Ohrozenie klaunov – podčeľade rýb – ukázala štúdia vo vedeckom časopise Nature Communications.
Hrozba vyhynutia
Oceány sa vždy otepľovali v prirodzených cykloch. V ostatných rokoch sú však prúdy v dôsledku klimatických zmien také teplé, že výrazne ovplyvňujú podmorský život.
Pri pravidelnej odchýlke v prúdení vôd El Niño v roku 2016 sa vody v Tichom oceáne ohriali natoľko, že na útesoch vybledli koraly aj sasanky a pripravili tak o domov mnohé morské zvieratá.
Bielenie Veľkej koralovej bariéry je ešte horšie, než sa čakalo Čítajte Klauny vo svojich vyblednutých sasankových domovoch prečkali, výrazne to však ovplyvnilo ich život a rozmnožovanie. Po skončení javu El Niño sa všetko pomaly vrátilo do pôvodného stavu – sasanky aj klauny.
Niektoré miesta na zemi také šťastie nemajú. Veľká koralová bariéra zažíva oteplenie tak často, že zmeny možno zostanú nezvratné.
„Ak sa populácia nedokáže doplniť, pretože nepribúdajú žiadne nové jedince, tak nie je schopná pretrvať,“ vysvetlil pre web Popular Science jeden z výskumníkov Ricardo Beldade. „Jednoducho vyhynú.“
Nebezpečný domov
Vedci sledovali trinásť klaunských rybičiek druhu Amphiprion chrysopterus na koralových útesoch pri ostrove Moorea v Tichom oceáne. Dáta zbierali pred, počas a po prírodnom jave El Niño v roku 2016.
Do Ameriky priplávali na troskách po cunami stovky morských tvorov z Japonska Čítajte Klauny si za obydlie vybrali nebezpečné sasanky, morské živočíchy podobné koralom. Rybičky majú na tele špeciálny hlien, ktorý ich ochráni pred pŕhlivými ramenami, ostatné menšie ryby padnú sasanke za obeť.
Klauny používajú sasanky ako úkryt na kladenie ikier aj na výchovu mláďat. Zároveň udržujú sasanky čisté a odstrašujú predátorov.
Okrem tohto symbiotického vzťahu žije sasanka v symbióze aj s riasami, ktoré jej dodávajú žiarivé farby.
Otepľovanie oceánov v dôsledku klimatických zmien však spôsobuje, že sasanky sú v strese. Vypudzujú preto riasy, strácajú farby a blednú. A klauny prichádzajú o symbiotický domov.
Vystresované ryby
Klauny, ktoré žili vo vyblednutých sasankách, nedokázali klásť toľko ikier ako v zdravej sasanke. Nielenže kládli menej často, ale kládli aj menej životaschopných ikier.
Vyblednutá sasanka zmenila aj krv rybičiek – mali viac stresového hormónu kortizolu a viditeľne im poklesli hodnoty pohlavných hormónov, ktoré zaručujú plodnosť.
Vyblednutým sasankám a ich klaunským obyvateľom sa nakoniec napravilo zdravie tri až štyri mesiace po skončení El Niña.
Otepľovanie oceánov bude v budúcnosti pokračovať. Vedci chcú preto ďalej študovať, ako na klaunov a sasanky vplývajú dlhšie a intenzívnejšie obdobia oteplenia, ako napríklad tie vo Veľkej koralovej bariére.
DOI: 10.1038/s41467-017-00565-w
