BRATISLAVA. Archeológovia našli prvé dôkazy, že ryžu domestikovali v dávnej minulosti aj ľudia žijúci v Južnej Amerike.
Doteraz sa ako hlavné miesta, kde sa plodina cieľavedomo zdomácnila, uvádzali Ázia a Afrika.
Objav vedcov pod vedením archeológa a botanika Josého Iriarteho prekvapil, pretože pôvodne výskumníci pátrali po stopách zdomácnenia manioku jedlého, plodiny podobnej zemiakom.
Chrumkavé z Európy, veľké od Kazachov. Ako vzniklo moderné jablko Čítajte Tiež chceli zistiť, kedy sa do Amazónie dostala kukurica siata.
Štúdiu zverejnili v magazíne Nature Ecology & Evolution.
Analýzu fytolitov predtým nerobili
Pri skúmaní vzoriek pôdy jeden z doktorandov narazil na nezvyčajné množstvo ryžových fytolitov. Sú to mikroskopické častice z kremeňa, ktoré sa nachádzajú v tkanivách rastlín, pričom dokážu pretrvať aj po zániku rastliny.
Vedci z nich dokážu vyčítať rod a občas aj druh rastliny, v ktorej vznikli - a dokonca aj to, či pochádzajú zo stonky, listov alebo semien.
"Predošlý výskum si nevšimol, že ryža sa v Amazónii udomácnila, pretože fytolity sa tu začali pri analýze používať len počas uplynulých desiatich rokoch," zdôraznil Charles Clement, brazílsky rastlinný genetik, ktorý na štúdii nepracoval. Podľa neho je však presvedčujúca.
Ľudia pritom obývali juhozápadné povodie Amazonky stáročia, pričom dôkazy hovoria aj o osídlení pred 9-tisíc rokmi.
Veľkosť a počet fytolitov sa pritom zväčšovali od najstaršej po najmladšiu vrstvu v archeologických vykopávkach.
Dlhý a šťastný život. Objavili tajomstvo granátových jabĺk Čítajte Tamojší obyvatelia podľa archeológov zdomácnil ryžu približne 4-tisíc rokov pred naším letopočtom. Ďalším zaujímavým zistením bolo, že ryža sa pestovala spoločne s kukuricou.
Výhodné podmienky
Jedným z dôvodov, prečo sa vtedajší ľudia rozhodli pestovať práve ryžu a kukuricu, mohol byť nárast v množstve zrážok, ktorý v období pred 8-tisíc až 6-tisíc rokmi zastihol oblasť a mohol rozšíriť mokrade.
Keďže takéto podmienky iným rastlinám nevyhovovali, farmári mohli začať domestikovať ryžu popri ďalších plodinách. Úpadok však prišiel v období európskej kolonizácie, ktorá pre zdomácnenú ryžu predstavovala koniec
Ak sa však vo vzorkách zachovali určité genetické vlastnosti, mohli by sa využiť pri zlepšení moderných odrôd ryže.
DOI: 10.1038/s41559-017-0322-4
