BRATISLAVA. Hovoria o nej ako o najzáhadnejšej hviezde v galaxii.
Pozorovania takzvanej Tabbinej hviezdy vysvetľovali oblakom medzihviezdneho prachu, obrovskou zrážkou planét aj mimozemskou megastavbou, ktorá by mohla hviezdu obklopovať.
Dosiaľ však všetky dáta naznačovali, že jasnosť hviezdy s oficiálnym názvom KIC 8462852 postupne a pomaly klesá - nepravidelne a rôznorodo, ale vždy klesá.
Nová štúdia však teraz narazila na ďalšiu záhadu. Vedci zistili, že samotná hviezda môže ukrývať aj obdobia, keď jej jasnosť rastie.
Správa sa inak
Astronómovia preskúmali staršie údaje z observatórií za posledných jedenásť rokov a všimli si, že jasnosť hviezdy stúpla dvakrát: v rokoch 2007 a 2014.
Záhada ‘mimozemskej superstavby‘ narastá. Ďalší výskum narazil na anomáliu Čítajte "Až doteraz sme si mysleli, že jasnosť hviezdy len klesá," vysvetľuje v tlačovej správe Joshua Simon z Carnegieho vedeckého inštútu.
"Zistenie, že hviezda má okrem období, keď je tmavšia, aj jasnejšie obdobia, sa s väčšinou vysvetlení nezlučuje."
Tabbina hviezda je na prvý pohľad obyčajný žltobiely trpaslík vzdialený vyše 1400 svetelných rokov v súhvezdí Labuť. Je len o niečo väčšia ako naše Slnko, no v roku 2015 spôsobila rozruch.
Pozorovania ukázali, že jej jasnosť skokovo poklesala o 15 a 22 percent, čo vylučovalo prechod exoplanéty popred hviezdu.
Okamžite sa objavili rôzne hypotézy, ktoré sa snažili záhadné dáta vysvetliť: obrovská planéta s prstencami, ktoré pod vplyvom hviezdy kolíšu, kométy, skaly z rozpadnutých telies, neznáme procesy vo vnútri hviezdy, pohltenie planéty i mimozemská megastavba, možno nedokončená Dysonova sféra.
Ďalšie pozorovania väčšinu vysvetlení vylúčili. Nové analýzy spochybňujú aj mimozemskú stavbu.
Megastavbu vylúčili
Vedci z Arizonskej univerzity vo svojej novej štúdii v magazíne The Astrophysical Journal prišli s inou hypotézou.
Astronómovia zažili pohotovosť: Zvláštna hviezda opäť pohasla Čítajte Za kolísaním jasnosti mohlo byť nepravidelné mračno prachu, ktoré Tabbinu hviezdu obehne za približne 700 dní.
Vysvetlenie vychádza z pozorovaní v rôznych svetelných spektrách. Ukázalo sa, že poklesy v jasnosti sú zreteľnejšie v ultrafialovom spektre, menej v infračervenom.
"Akýkoľvek objekt väčší ako zrnko prachu by spôsobil rovnaký pokles jasnosti vo všetkých vlnových dĺžkach," zdôraznili podľa NASA výskumníci.
Objav je tak v rozpore s predpokladom, že by za poklesmi mohla byť ďaleká megastavba. Podľa výskumníkov by konštrukcia nedokázala spôsobiť rozdielne poklesy v rôznych spektrách.
Tabbina hviezda v infračervenom (vľavo) a ultrafialovom spektre (vpravo). (zdroj: WIKIPEDIA)Čo ďalej?
Rôzne vedecké tímy by teraz chceli preskúmať, ako sa hviezda správa z dlhodobejšieho pohľadu. Astronómovia sú zvedaví, ako sa postupom času mení jej farba, obzvlášť v čase, keď sa mení jej jasnosť.
Keby totiž pokles jasnosti spôsoboval prach v okolí telesa, hviezda by sa začala viac červenať. Keby však poklesy spôsobovali väčšie objekty, zmeny vo farbe hviezdy by sme nepozorovali.
DOI: arXiv:1708.07822v1
