Poznávať klimatické podmienky dávnej minulosti je podobné ako sledovať dramatický detektívny príbeh.
Hlavní hrdinovia sú účastníkmi napínavého deja s množstvom zápletiek a nečakaných zvratov, falošných stôp a slepých uličiek, pričom nechýbajú ani prekvapujúce závery a odhalenia.
Taký bol aj výskum neveľkého tímu Jessicy Tierneyovej, geologičky z Arizonskej univerzity v americkom Tucsone.
Traja vedci sa v ňom po prvý raz pokúsili zmapovať klimatickú históriu východnej Afriky v uplynulých 200-tisíc rokoch. Umožnili to najmä analýzy vzoriek usadenín, získaných už dávnejšie z dna oceánu v oblasti západnej časti Adenského zálivu.
„Výsledky nášho tímu naznačujú, že naši dávni predkovia začali migrovať vďaka veľkej zmene prostredia, ktorá priniesla zhoršenie ich životných podmienok,“ povedala vedkyňa pre web Arizonskej univerzity.
Jessica Tierneyová publikovala štúdiu, napísanú spoločne s dvoma kolegami v odbornom časopise Geology.
Vznikli by ľudia, ak by dinosaury nevyhynuli? Čítajte Hľadanie vzoriek
Ako naznačujú mnohé genetické výskumy, naši predkovia začali migrovať z Afriky do Eurázie zrejme už pred 70-tisíc rokmi, čím sa prvé vlny migrácie posúvajú viac do minulosti. Hlavná migračná vlna prišla niekedy v období medzi 70- až 55-tisíc rokmi.
Anatomicky moderní ľudia vtedy opustili dnešný Africký roh (najvýchodnejšiu časť kontinentu tvarom pripomínajúcu roh nosorožca, nazývanú aj Somálsky polostrov).
V tom období sa kedysi zelená Sahara začala meniť zo životodarnej oázy na neprívetivú, neúrodnú (a chladnú) púšť, ktorá bola dokonca ešte suchšia ako dnes.
