BRATISLAVA. Sériový vrah Hannibal Lecter z filmu Mlčanie jahniat si vyžiadal, aby mu v cele zahrali klasickú skladbu Goldbergove variácie od Johanna Sebastiana Bacha.
V najdramatickejšej pasáži klavírneho diela sa zrazu psychopat Hannibal vymaní z pút a jednému z väzenských dozorcov odhryzne kus tváre. Druhého dozorcu utlčie na smrť obuškom.
Skutoční psychopati sa od tých filmových v hudobnom vkuse výrazne líšia - namiesto Beethovena či Bacha si radšej pustia niečo tvrdšie.
Vedci si dokonca trúfajú odhaľovať psychopatov medzi bežnými ľuďmi len na základe ich playlistu. Hudobný vkus však nemusí byť to jediné, prezradí ho aj spôsob, akým rozpráva či to, ako sa smeje.
Psychopat nepočúva pop
Psychológovia označujú za psychopata človeka, ktorý nemá širokú paletu emócií, no dokáže ich skvele predstierať. Manipuluje tak inými ľudmi, ktorí sú iba bábkami v jeho svete. Svet psychopata neslúži nikomu inému, iba jemu a jeho osohu.

V playliste takéhoto človeka by ste zrejme nenašli popovú pieseň Titanium od americkej speváčky Sia ani rockovú skladbu My Sharona od skupiny The Knack.
Naznačuje to výskum na dvesto ľuďoch, ktorým dali vedci z univerzity v New Yorku vypočuť 260 piesní. Výsledky výskumu sú zatiaľ predbežné a musia ich opakovať na väčšej vzorke.
Pascal Wallisch, ktorý viedol výskum, prezradil, že nápadne populárnejšie boli medzi psychopatmi napríklad rapové hity No Diggity od Blackstreet a Lose Yourself od Eminema. Wallish však vo svojom blogu zdôraznil, že medzi rapom samotným a psychopatickými sklonmi neobjavili žiadne priame prepojenie.
“Riskantné je mať psychopata za šéfa alebo v akejkoľvek pozícii s mocou.
„
Zvyšné piesne však odhaliť nechcel, aby nezmaril výsledky ďalšieho výskumu.
Dúfa však, že sa mu podarí určiť aspoň tridsať najobľúbenejších piesní psychopatov. Piesne by potom chceli použiť na hľadanie psychopatov cez playlisty používateľov online služieb na prehrávanie hudby.
"Etickosť tejto techniky je trochu riskantná, ale riskantné je aj mať psychopata za šéfa alebo v akejkoľvek pozícii s mocou," vysvetľuje pre denník Guardian autor výskumu Pascal Wallish.