Popiera zákony fyziky?
Po vode dokáže nielen chodiť, ale aj skákať. Koručliarka obyčajná tým však nepopiera žiadne zákony fyziky a nemá ani nadprirodzené schopnosti.
Za možnosť pohybovať sa po vodnej hladine vďačí množstvu malých chĺpkov – bŕv, s mastným povrchom. Radíme ju medzi vodné ploštice, pričom práve tento druh vodného hmyzu je u nás veľmi početný.
Korčuliarky nájdeme v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. A áno, veľmi rady sa usadia aj v našom záhradnom jazierku.
Koľko má nôh?
“Po hladine rybníkov a jazierok sa pohybujú rýchlymi trhavými pohybmi a zároveň pritom dokážu aj loviť.
„
Korčuliarka má štíhle a pretiahnuté telo, ktoré meria približne jeden centimeter, no mnohé jedince sú aj dvakrát dlhšie. Pre jej život vo vode, lepšie povedané na vode, sú dôležité predovšetkým nohy.
Má ich šesť, v troch pároch. Predný pár nôh je oproti zvyšným oveľa kratší. Nevyužíva ho pri pohybe, ale v čase lovu, keďže prednými nohami sa korčuliarka snaží uchopiť potravu. Stredný pár končatín ju poháňa po hladine, krokom aj skokom. Zadné nohy potom slúžia ako kormidlo, ich poloha ovplyvňuje smer pohybu.
Spomínané mastné chĺpky nepokrývajú tejto vodnej ploštici iba nohy, ale aj zvyšok tela. Brvy obsahujú mastný vosk, ktorý v kontakte s vodou vytvára povrchové napätie. Vďaka nemu sa korčuliarka udrží na hladine.
Podobne, ako keď kvapneme do pohára s vodou olej, ten sa nerozpustí, ale v malých kvapôčkach vypláva na povrch. Korčuliarka skutočne nepopiera zákony fyziky, ale ich, naopak, potvrdzuje.
V hojnom počte sa vyskytuje naprieč celou Európou, najmä však v strede a na juhu tohto svetadielu.
Loví korčuliarka obyčajná v pohybe?
Zazrieť ju môžeme aj v týchto dňoch, aktívna je od marca do októbra. Zväčša naraz natrafíme na veľké množstvo korčuliarok, združujú sa totiž v početných skupinách.
Po hladine rybníkov a jazierok sa pohybujú rýchlymi trhavými pohybmi a zároveň pritom dokážu aj loviť. Živa sa menším hmyzom, vodnými pavúkmi či mláďatami potápnikov.
Korčuliarka zo svojej obete najskôr vysaje krv, aby zoslabla. Potom ju veľkými hryzadlami už len dôkladne pochrúme. A je po obede. Niektoré jedince majú krídla, ktoré zväčša používajú podobne, ako svrček. Sú schopné aj vzlietnuť. Iné korčuliarky sú bezkrídle.
Ako sa stará o potomstvo?
V lete nastáva čas párenia. Samce sa snažia cvrlikaním krídel prilákať svoju nastávajúcu. Rozmnožovací rituál prebieha na vodnej hladine, pričom u korčuliarok dochádza k vnútornému oplodneniu.
Samec pri párení spočinie na chrbte svojej partnerky a často sa stáva, že sa tam usalaší aj na niekoľko dní. Samica, neboráčka, svojho milého vyváža a ani veľmi neprotestuje.
Do piatich dní po oplodnení si samička vyberie miesto, kam svojím kladielkom znesie desiatky vajíčok. Nezriedka ich nakladie aj sto.
Zvláštnosťou, aspoň v porovnaní s inými zvieracími druhmi, je starostlivosť o znášku. Žiadna starostlivosť sa totiž nekoná, samica nechá vajíčka napospas osudu. Približne po dvoch až troch týždňoch sa mladé korčuliarky prehryzú na svet. Ako všetky ploštice, aj korčuliarky sa vyvíjajú bez štádia kukly. Z jednej znášky ich nezriedka prežije len tretina, zvyšné padnú za obeť predátorom.
Korčuliarky opúšťajú vodu až na jeseň. Dospelé jedince si vtedy ustelú na vankúšikoch z machu, aby tak prečkali zimu.
