WASHINGTON. Vnútri havajskej kupoly s rozlohou 111 štvorcových metrov počúval 29-ročný James Bevington odpočítavanie s pocitom vzrušenia aj strachu.
Neďaleko vrcholu najväčšej aktívnej sopky na svete čakali rodinní príslušníci a médiá na šesť vedcov a inžinierov, kým sa vynoria zo svojej osemmesačnej simulácie života na Marse.
Bevingtonovi, nádejnému astronautovi, sa splnil sen, keď dostal šancu žiť ako člen psychologického výskumu NASA v prostredí podobnom Marsu. Opustiť kupolu - a osem mesiacov dobrovoľnej samoty - v zamračené ráno 17. septembra bolo horkosladké. Znamenalo to opustiť ľudí, ktorí boli jeho kolegami, spolubývajúcimi a ktorí sa nakoniec stali aj jeho najlepšími priateľmi.
“Opúšťate ľudí, ktorí pri vás boli 24 hodín sedem dní v týždni a rútite sa do smršte.
„
"Je to naozaj ťažký okamžik - je to desivé, ale vzrušujúce," povedal Bevington, veliteľ havajskej simulovanej misie HI-SEAS. "Opúšťate ľudí, ktorí pri vás boli 24 hodín sedem dní v týždni, a rútite sa do smršte."
Keď sa skupina v nedeľu objavila na skalnatých červených pláňach pod vrcholom Mauny Loy, sprevádzali ich blikajúce fotoaparáty a videokamery. V červených polokošeliach odpovedali na otázky novinárov, pózovali na selfie fotky s rodinou a kŕmili sa melónom, mangom a bobuľami - luxus, ktorý im chýbal po tom, čo sa osem mesiacov v izolácii živili prevažne sušeným jedlom.
Piati zo šiestich členov havajského tímu dostali od NASA odmietavé listy v poslednom kole výberu astronautov, hovorí Bevington. Šiesty, obyvateľ Veľkej Británie, dúfa, že sa jedného dňa dostane do vesmíru ako turista.
Za osem mesiacov sa Bevington priblížil k životu na Marse viac ako väčšina ľudí. Toto zistil.
Aké by bolo žiť na Marse
Počas simulácie posádka štyroch mužov a dvoch žien neopustila kupolu, ak neboli vo vesmírnych oblekoch na dvojtýždňových prieskumných misiách, počas ktorých vykonávali geologické prieskumy a mapovali okolie, povedala vedúca výskumníčka projektu, profesorka univerzity na Havaji Kim Binstedová.
