BRATISLAVA. Každý deň sa pod vplyvom slnečného žiarenia vyparí z riek či jazier veľké množstvo vody.
Vedci z Kolumbijskej univerzity si myslia, že takéto množstvo vodnej pary by mohlo predstavovať nový zdroj obnoviteľnej energie, keby sa nám ju podarilo zachytiť.

Ozgur Sahin a jeho kolegovia z univerzity vyčíslili, že všetka voda, ktorá sa za jeden rok vyparí z jazier a vodných priehrad v Spojených štátoch, by mohla krajine poskytnúť energiu, ktorá sa vyrovná dvom tretinám vyprodukovanej elektriny v USA za rok 2015.
V pätnástich zo 47 skúmaných štátov v USA by dokonca takto vyrobená energia prevýšila dopyt.
"Máme spôsob, ako zachytiť energiu z vetra, vody či slnka, no vodná para je rovnako silná," povedal podľa portálu Independent biofyzik Sahin.
O výskume informoval magazín Nature Communications.
Sťahujú sa ako svaly
Vedci zároveň hovoria, že keby sa sladkovodné plochy pokryli strojmi, ktoré dokážu zachytiť vyparovanie, dokázali by znížiť celkovú stratu vody o polovicu.
V siedmich amerických štátoch by takýmto spôsobom dokázali usporiť viac vody, než je ich spotreba. Všetko však vychádza z predpokladu, že sa strojmi na zachytávanie vodnej pary pokryjú všetky vodné plochy.
“Máme spôsob, ako zachytiť energiu z vetra, vody či slnka, no vodná para je rovnako silná.
„
Sahinov tím už vytvoril aj niekoľko miniatúrnych prototypov. Pracujú na báze materiálov, ktoré sa pri schnutí zmenšujú. "Sú ako svaly, s veľkou silou sa naťahujú a scvrkávajú," hovorí podľa New Scientist Ozgur Sahin.
Stroje by pritom dokázali pracovať počas dňa aj noci. Jeden z prototypov používa záklopky a lapače pary umiestnené nad vodou. Ak sú záklopky zatvorené, rastúca vlhkosť spôsobí rozťahovanie lapačov. Dostatočne roztiahnuté lapače následne záklopky otvoria, čím sa môžu vysušiť a skrátiť.
Tím vedcov sa podľa magazínu The Verge snaží vytvoriť materiály, ktoré by sa dali masovo vyrábať. Zároveň chcú otestovať svoje prototypy na väčšej vodnej ploche.
Ako vôbec paru zachytiť
Aj keď technológia má podľa iných vedcov potenciál, upozorňujú, že je otázne, či a ako energiu z vodnej pary dokážeme zachytiť.

Ken Caldeira z Carnagieho vedeckého inštitútu v Kalifornii pochybuje, že existuje efektívny spôsob, ako premeniť energiu z vyparovania na elektrinu.
Navyše, sa na vodné plochy umiestňuje čoraz viac solárnych panelov v podobe fariem.
Existujú však aj obavy, že by prístroje mohli tým, že znížia množstvo vyparenej vody, výrazne ovplyvniť počasie.
Výskumníci však argumentujú, že na to by sa musela pokryť plocha vyše 250-tisíc štvorcových kilometrov.
Tiež tvrdia, že v takýchto mierkach majú na klímu či počasie vplyv všetky spôsoby výroby energie. Navyše podľa portálu Independent tvrdia, že oblasti, ktoré sužujú suchá, by týmto spôsobom mohli zmenšiť stratu vody.
DOI: 10.1038/s41467-017-00581-w