Čím hnevá spachtošov?
Je našou najužitočnejšou sovou, pretože loví množstvo škodcov. Ak je nablízku myšiarka ušatá, netreba sa báť premnožených myší ani hrabošov. Ona si s nimi hravo poradí. Typickým znakom myšiarky sú chumáčiky peria, takzvané ušká, ktoré zdobia jej hlavu. Podľa nich dostala meno.
Mláďa myšiarky ušatej. (zdroj: WIKI COMMONS )Myšiarky ušaté sa prispôsobili zmene prostredia, a tak sa často usádzajú aj v blízkosti sídlisk. Neraz sa im to však stane osudným. Nájdu sa totiž aj ľudia, ktorí po nich neváhajú vystreliť. Dôvod? Prekáža im pískanie malých sov, ktoré sa kvôli prázdnemu brušku dovolávajú svojich rodičov.
Autorke pod oknami hniezdi už druhá rodinka myšiarok ušatých – piskot sovíčat jej nikdy nebránil zaspať. Ľuďom s ľahkým spánkom odporúča štuple do uší. Veď mladé nebudú pískať dlho, veľmi rýchlo sa osamostatňujú, takže si jedlo nájdu samy.
Koľko ich hniezdi na Slovensku?
Na myšiarku môžeme natrafiť takmer v celej Európe, na strednej Sibíri, ale aj v mnohých oblastiach Severnej Ameriky, Kanadu nevynímajúc.
V Európe obýva väčšinou lesnatú krajinu.
Ornitológovia – teda prírodovedci, ktorí sa zaoberajú štúdiom vtákov – predpokladajú, že na Slovensku hniezdi 2500 až 4000 párov myšiarok. U nás tieto sovy nepatria medzi vážnejšie ohrozené druhy, aj keď v minulosti čelili prenasledovaniu. Populácii myšiarok uškodilo aj používanie pesticídov a rôznych otráv na hlodavce.
Ako ju spoznáme?
Veľkosťou sa podobá holubovi hrivnákovi. Telo meria 36 centimetrov a rozpätie silných krídel myšiarky dosahuje takmer jeden meter. Samec je v porovnaní so samicou o čosi menší a útlejší, váži približne 250 gramov, pričom jeho družka môže vážiť až 370 gramov. Na okrúhlej hlave sa myšiarkam vyníma žltkastý závoj okolo očí. Tie sú veľké a najčastejšie majú oranžovú či oranžovo-žltú farbu.
Odstávajúce perá na vrchu hlavy, už spomínané ušká, sú najviditeľnejšie, keď sova odpočíva v korunách stromov alebo sa rozhliada po okolí. Pri love ich často pritiahne k hlave.
Tieto ušká nemajú žiadny význam pri načúvaní. Skutočné uši sú len dva malé otvory po bokoch hlavy.
Perie myšiarok im umožňuje dokonalé maskovanie, pretože je sfarbené ako kôra stromov.
Stavajú si vlastné hniezda?
Najväčšmi sa jej pozdáva v lesnatom prostredí, kde je dostatok otvorených plôch, na ktorých môže loviť. Zahniezdi aj v blízkosti človeka, na sídliskách alebo v mestských parkoch.
Myšiarka si nestavia vlastný domček. Zväčša sa usadí v opustených hniezdach iných dravých vtákov, holubov, prípadne aj v starom hniezde veveríc.
Keď sa jej nedarí nájsť opustené miesto na trvalý podnájom, zabýva sa aj na zemi. Ľudia jej môžu urobiť radosť tým, že jej príbytok postavia – mala by to byť polobúdka s otvorenou prednou stenou.
Zasnubujú sa vo vzduchu?
Už približne ročné samce sú pripravené založiť si rodinu, a tak sa obzerajú po partnerke. Tok sa začína zavčasu, mnohokrát už vo februári, závisí to však od počasia. Myšiarky sa zasnubujú vo vzduchu, samci pri svadobnom tanci často akoby tlieskali krídlami, keď ich majú pod telom.
Samica po oplodnení nakladie päť až šesť oválnych vajec bielej farby. Neznesie ich však naraz, dáva si vždy deň pauzu. Kým na nich sedí, partner ju starostlivo kŕmi. Hladné zobáčiky mladých myšiarok sa z vajec vykľúvajú približne po mesiaci. Perie mláďat je spočiatku biele, neskôr šedé až napokon zhnedne. Päťtýždňové sovy už dokážu lietať.
Myšiarky sa okrem hlodavcov živia aj menšími vtákmi či hmyzom. Ide o vtáky stále, prípadne prelietavé, čo znamená, že z hniezdisk odlietajú prezimovať len o kúsok južnejšie. Na Slovensko prilietajú prečkať zimu sovy zo severovýchodnej Európy. Len malá časť myšiarok je sťahovavá.
