SME
Utorok, 29. november, 2022 | Meniny má Vratko

Vedúci vedec projektu Rosetta: Najviac ma trápilo, keď sonda prestávala vidieť

Matt Taylor, ktorý koordinoval vedecké tímy európskej misie Rosetta hovorí o tom, čo nás sonda naučila o slnečnej sústave a konštrukcii sond.

Matt Taylor.Matt Taylor. (Zdroj: ESA/S.Bierwald - CC BY-SA IGO 3.0)

Matt Taylor bude prednášať na podujatí Európska noc výskumníkov, ktoré prebehne 29. 9. v Bratislave a ďalších štyroch mestách na Slovensku.

Koordinovali ste misiu Rosetta, ako vyzerá práca vedca na misii, ktorej aktívna časť sa už skončila?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mojou prácou je ustrážiť, aby sme spravili výskum, ktorý sme pre misiu navrhli pred viac ako tridsiatimi rokmi.

Teraz koordinujem prácu jednotlivých vedeckých tímov, ktoré obsluhovali prístroje na sonde. Aj v súčasnosti im pomáham spolupracovať. Mohli by ste to prirovnať k paseniu mačiek.

SkryťVypnúť reklamu

Prečo?

Rôzne tímy vedcov, obzvlášť pri misiách s takým množstvom rôznorodých inštrumentov, aké mala Rosetta, chcú robiť rôzne veci. Chcú zbierať iné dáta. Jeden tím nemusí chcieť rovnaké dáta ako iný.

Snažíte sa presvedčiť ľudí, aby pracovali pre spoločný cieľ a udržať tímového ducha. Táto práca je najintenzívnejšia v čase, keď prebieha misia, ale prebieha aj teraz. Snažím sa pomôcť tímom, aby si porovnávali rôzne dáta.

Aký objem údajov ešte treba spracovať?

Do kométy sme riadene nabúrali minulý rok a vtedy sme sa pozreli približne na päť percent dát a po roku máme analyzovaných možno pätnásť percent z celkového objemu dát. Čaká nás ešte veľa práce.

Čo je zatiaľ najdôležitejšia vec, ktorú vieme vďaka Rosette a nevedeli sme ju pred misiou?

Je toho veľa, ale ak by som mal vybrať hlavné veci - začali sme chápať, odkiaľ kométa pochádza a ako funguje, ale ukazuje sa, že odpoveď na tieto otázky je veľmi zložitá. Podarilo sa nám zmapovať geografiu kométy a zmerať jej gravitáciu, aby sme zistili, koľko hmoty v nej je.

SkryťVypnúť reklamu

Čo je kľúčové, podarilo sa nám kométu ochutnať a ovoňať. Mohli sme zachytiť jednotlivé molekuly, ktoré pochádzajú priamo z kométy a bolo veľmi prekvapivé, keď sme zistili, že sme našli molekulárny kyslík.

Kyslík je veľmi priateľská molekula, rád sa spája napríklad s vodíkom. Ak vidíte osamelý molekulárny kyslík, znamená to, že ho niečo zamrazilo veľmi skoro v histórii kométy. Inak by tam nemohol byť osamotený v množstvách, aké sme videli.

Čo nám jeho prítomnosť hovorí?

Vieme na základe toho zúžiť teplotu veľkého mraku plynu a prachu, ktorý tvorilslnečnú sústavu ešte v časoch pred vznikom Slnka.

Štúdia, ktorá toto zistila, ma očarí vždy, keď ju čítam. Len nálezom tohto kyslíka sa viete vrátiť 4,6 miliardy rokov do minulosti a povedať, že tá teplota musela byť približne takáto.

SkryťVypnúť reklamu

Takisto sme našli organickú molekulu, ktorá tvorí základ proteínov, čo nám hovorí, že kométy mohli na Zem doručiť správne ingrediencie na vznik života.

Čiže sa nám podarilo potvrdiť základné fakty, na ktorých sa dá postaviť ďalší výskum?

Áno. Zatiaľ sme boli len na jednej kométe, ale sú ich miliardy. Zatiaľ sme ich videli približne len päťtisíc. Veľmi podrobné merania Rosetty nám však dávajú možnosť porovnať ich s inými údajmi o iných kométach a dať dátam nový kontext.

Čo vás misia naučila o konštrukcii vesmírnych sond?

Veľmi veľa. V roku 2014, keď sme dorazili ku kométe, sme mali štyri rôzne plány, aby sme si boli istí, že dokážeme spraviť, čo sme si naplánovali.

Keď teraz rozmýšľame o ďalšej misii ku kométe, uvažujeme o tom, že by sme mali viac ako jednu sondu. Počas misie sme zistili, že sonda musela veľa času stráviť na veľmi presnej orbite. Kométu obiehala okolo rozhrania, na ktorom sa stretáva osvetlená a zatienená polovica kométy.

SkryťVypnúť reklamu

Prečo?

Najmä pre bezpečnosť a čiastočne aj pre šetrenie paliva. Ak si predstavíte tú konkrétnu situáciu, solárne panely sondy sú otočené smerom k Slnku, ale k sonde sú vystavené pod uhlom 90 stupňov, tak aby vystavovali čo najmenšiu plochu prúdu materiálu, ktorý kométa uvoľňuje.

Boli to stovky kilogramov materiálu. Predstavte si, že si vo veľmi veterný deň rozopnete vetrovku. Budete cítiť, ako sa do vás vietor oprie, a toto bola podobná situácia. Rosetta bola veľmi veľká na to, aby lietala v takto veternom prostredí.

Naučilo nás to, že by sme k ďalšej kométe chceli poslať sondu, ktorú poháňa iný zdroj energie ako solárne panely. Vždy keď pošleme niečo do vesmíru, veľa sa naučíme. Aj keď ide o úplne základné funkcie.

V akom bode ste mali o osud misie najväčšie obavy?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Kráter Batagajka v ruskom Jakutsku vznikol rozmŕzaním trvale zamrznutej pôdy.

Meňavky slúžia ako bezpečnostná poistka.


3 h

Vystrašiť, buchnúť, zhodiť z útesu a rozbiť, čo sa dá.


26. nov
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 26. nov

Nové správy zo sveta vedy.


a 2 ďalší 25. nov
SkryťZatvoriť reklamu