Odpovedajú
- Marek Husárik, Astronomický ústav SAV
- Ján Svoreň, Astronomický ústav SAV
- Juraj Tóth, Katedra astronómie UK
- Leonard Konroš, vedúci oddelenia astronómie a astrofyziky UK
1. Misia Cassini štartovala pred dvadsiatimi rokmi, sledovali ste ju už vtedy? Pamätáte si na túto dobu?
2. Čím je misia Cassini výnimočná? Čo znamená pre vesmírny výskum?
3. Čo si myslíte, že ešte sonda odhalí vo svojich posledných hodinách?
Marek Husárik
Astronomický ústav SAV
1. Áno, štart sondy som zaznamenal. V roku 1997 som bol ešte študent na matfyze v Bratislave. Myslím, že som vtedy sedel v knižnici a v rádiu práve o misii hovorili. Internet bol relatívne nedostupný, detailnejšie informácie a obrázky boli vzácne.
Zostane len ozvena. Sonda Cassini sa v piatok rozpadne a zhorí v atmosfére Saturnu Čítajte Zaujalo ma, že misia nie je určená na obyčajný prelet Saturnu, získanie fotografií a nejakých meraní, ale na dhodobý prieskum. A nie iba samotného Saturnu a jeho prstencov, ale aj na prieskum mesiaca Titan sekundárnou sondou Hyugens, ktorú Cassini so sebou niesla.
2. Výnimočná je v mnohých ohľadoch. Už len jej dvadsať ročné pôsobenie je úctyhodné. Cesta k Saturnu bola bezproblémová. Teda aspoň ja neviem o žiadnych zásadných problémoch. Poznatky o Saturne a jeho okolí, jeho mesiacoch rozšírila nesmiernou mierou.
Nie iba na Jupiteri sú búrky, ale aj na Saturne. Dokonca sme videli polárne žiary alebo stále fascinujúcu hexagonálnu oblačnú štruktúru na severnom póle. Sonda odhalila neuveriteľne detailnú štruktúru prstencov. Aj to, ako takzvané pastierske mesiačiky narúšajú jednoliatosť prstencov.
Naposledy ma zaujal obrázok mesiaca Pan, ktorý má veľmi zvláštny tvar. Akoby guľa obkolesená prstencom. Podobne vyzerajú ešte dva mesiace Daphnis a Atlas. No nie iba Saturn je aktívny, ale ukázalo sa, že aj mesiac Enceladus skrýva pod svojim povrchom hydrotermálnu aktivitu. Aj keby po Cassini prišli ďalšie misie ku Saturnu, stále by mali čo nové odhaľovať.
3. Určite sa zostávajúci čas využije na merania radiácie, rýchlosti zmeny teploty a hustoty v atmosfére Saturna. Možno sa podaria aj nejaké detailné zábery. Ja sa rád nechám prekvapiť. Snáď už čoskoro.
Ján Svoreň
Astronomický ústav SAV
1. Cassini je štvrtá vesmírna sonda, ktorá navštívila Saturn a prvá, ktorá vstúpila na jeho obežnú drahú. Jej výsledky sledujem priebežne od roku 2004, keď začala študovať planétu jej prstence a mesiace. Veľmi zaujímavé boli snímky z povrchu mesiaca Titan, na ktorom 14. januára 2005 pristala dvojička sondy Cassini v tomto projekte - pristávací modul Huygens.
