Kto potápky ohrozoval pred sto rokmi?
Dnes je hojne rozšírená na jazerách, rybníkoch aj mŕtvych ramenách riek. Ešte pred sto rokmi však mali potápky na mále, lebo si ich na mušku pravidelne brali pytliaci. Platí však, že kde nie je dopyt, tam nie je ani ponuka.
Nepovolaní strelci vedeli, že si kynožením potápok zarobia, pretože sa vždy našlo dosť rozmarných paničiek, ktoré si ich perím zdobili klobúky. Neskôr zakročili ochranári, potápky si vydýchli, že napokon predsa len nevyhynú a v súčasnosti sa ich populácia pomaly rozrastá.
Žijú takmer v celej Európe, s výnimkou oblastí ďaleko na severe. Obývajú tiež veľkú časť Ázie, južnú a východnú Afriku, Austráliu aj Nový Zéland.
Majú číro?
Veľkosťou sa ponášajú na kačku. Pri pohľade zvrchu sú potápky chochlaté čiernohnedé, spodok tela majú biely. Typický je pre ne štíhly krk a klinovitý zobák s jemným červenkastým nádychom.
V období párenia sú rozoznateľné takmer okamžite, podľa predĺženého čierneho peria na hlave, ktoré pripomína pankáčske číro, a hrdzavého goliera okolo krku. Potápky sú dobrými plavcami aj napriek tomu, že na nohách nemajú plávacie blany, ale len kožné laloky.
Ako vyzerá ich svadobný tanec?
Vyberajú si pokojné vody plné rýb s brehmi lemovanými trstinou.
Na jar, presnejšie v apríli a v máji, si samci začínajú hľadať vhodnú partnerku, aby spolu mohli splodiť potomstvo. Práve v tomto období možno na rybníkoch pozorovať pôsobivé svadobné tance potápok, ktorým však neraz predchádzajú zúrivé samčie súboje o teritórium.
Keď sa samci prestanú biť, zostane jeden – pán vybojovaného územia a zároveň budúci ženích. Ten sa potom svojej vyvolenej dvorí veľmi osobitým spôsobom. Rozťahuje krídla, aby na samičku pôsobil čo najväčším dojmom, a v zobáčiku jej prináša množstvo vodných rastlín – základný stavebný materiál pre budúce hniezdo. Pracovitý staviteľ samičku ohúri, takže zakrátko hľadajú rastliny spoločne.
To už je súčasťou spomínaného svadobného tanca, ktorý podchvíľou pripomína predstavenie synchronizovaných akvabel.
Obaja partneri sa obratne ponárajú pod vodu a po chvíli sa opäť vynárajú so zobákmi plnými rastlín. S týmto nákladom v papuľke sa potom rozbehnú oproti sebe, pričom hlavu držia tesne nad vodou. Keď sa už k sebe priblížia, vzpriamia sa, celkom jemne do seba ťuknú bruškami a začnú krútiť hlavami. Jeden druhému predvádzajú, čo v zobáku priniesli.
Teraz už môžu zahniezdiť.
Párik počas svadobného tanca. (zdroj: flickr)Je väčšia časť hniezda pod vodou?
Ich domček je teda plávajúca hromada mŕtvych vodných rastlín, ktoré si potápky prácne nanosili na jedno miesto, kam sa potom zvyknú každý rok vracať. Iba malá časť hniezda vyčnieva nad vodu, zvyšok sa ukrýva pod hladinou. Celkovo môže hniezdo vážiť aj niekoľko stoviek kíl.
Mama potápka s mladými. (zdroj: WIKI COMMONS)Samička po oplodnení kladie tri až štyri vajíčka, na ktorých sedia obaja partneri. Kto práve nesedí, hliadkuje v okolí hniezda. Ak rodičia uchránia znášku pred vranami, po mesiaci sa z vajec začnú liahnuť mladé potápky.
Hneď vedia plávať, dokonca sa aj potápajú, no predsa len sú prvý mesiac závislé na rodičoch. S radosťou sa vyvážajú na chrbte jedného z nich a v takomto pohodlí sa nechávajú aj kŕmiť.
Pochutia si na vodnom hmyze aj rybkách. Keď mama alebo tato prinesú príliš veľkú rybu, skúšajú ju ponúknuť každej ratolesti. Ak sa s ňou žiaden z potomkov nedokáže popasovať, zjedia ju rodičia.
