SME
Sobota, 26. november, 2022 | Meniny má Kornel

Lykožrút čoraz viac ničí svetové lesy. Teplé zimy ohrozia aj Slovensko

Zmena klímy umožňuje škodcom preniknúť do lesov, ktoré na ne nie sú pripravené.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Vedci v novej štúdii zmapovali rýchlosť šírenia drevokazného hmyzu. Vďaka rýchlemu otepľovaniu v zime sa stanú rozľahlé a doteraz nedostupné oblasti Severnej Ameriky pre lykožrúta rajom.

Naopak, lesom hrozí zánik a spolu s ním zaniknú aj ekosystémové služby, ktoré poskytujú. Podobný vývoj možno očakávať aj inde vo svete a lesníci s ochranármi sa teda musia na tento vývoj pripraviť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečítajte si tiež: Reportáž zo zakázaného lesa. Takto vyzerá slovenská divočina, ktorú turisti neuvidia Čítajte 

Na svete žije približne šesťtisíc druhov drevokazného hmyzu, ale len málo z nich dokáže napáchať viac škôd ako chrobáky rodu Dendroctonus (D. ponderosae a D. frontalis).

SkryťVypnúť reklamu

Keď vedci začali prvýkrát mapovať šírenie druhu D. ponderosae (nemá slovenský názov, u nás je ako významný škodca známy Ips typographus – lykožrút smrekový) v západokanadskej provincii Britská Kolumbia, netušili, čo ich v najbližších rokoch čaká.

Obrovské mračno drobných chrobákov považovali najprv za chybu radaru. Neskôr sa ukázalo, že ide o desaťnásobne rozsiahlejšie premnoženie tohto hmyzu, ako ukazoval dovtedajší rekord historických záznamov lesníkov.

Nakoniec chrobák dokázal zlikvidovať viac dreva, ako padne za obeť lesným požiarom v priebehu polstoročia.

Poškodených bolo viac ako 400 miliónov kubíkov dreva, teda osemnásobok výmery lesa na Slovensku. Šírenie chrobákov, ktorým chutia mŕtve, ale aj živé stromy, sa zďaleka netýka iba Kanady.

SkryťVypnúť reklamu

Zimy sa otepľujú rýchlejšie ako letá

Predchádzajúce štúdie ukázali, že rýchle otepľovanie v zimných mesiacoch prispelo k obrovskému premnoženiu chrobáka D. ponderosae.

Nová štúdia v časopise Nature Climate Change pod vedením Coreyho Leska z Columbijskej univerzity v New Yorku sa zamerala na šírenie príbuzného druhu D. frontalis.

Výsledky nepotešia ani lesníkov, ani ochrancov prírody. Autori v nej skombinovali 27 klimatických modelov, ekologické nároky chrobáka a zmeny teploty lyka, ktoré sú pre jeho vývoj rozhodujúce. Na základe historických pozorovaní výskytu D. frontalis sa vedcom podarilo určiť, aká je minimálna zimná teplota lyka, pri ktorej sa chrobák nedokáže ďalej šíriť a jeho larvy odumierajú.

Ak teplota klesne 10 °C pod bod mrazu, larvy zimu neprežijú. Situáciu zhoršuje skutočnosť, že extrémne teploty narastajú ešte rýchlejšie ako tie priemerné. Aj nárast teploty v lete hmyzu prospieva, nerozširuje však areál jeho pôsobiska, ale zvyšuje počet generácií, ktoré počas leta dospejú.

SkryťVypnúť reklamu

Hurá na sever

Súčasné rozšírenie druhu D. frontalis je v južnej a juhovýchodnej časti USA a teplých oblastiach, ako sú Arizona, Nové Mexiko či Mexiko, alebo Stredná Amerika. Avšak už v priebehu pár desaťročí sa bude tento druh pohodlne vyskytovať na severovýchode USA a dokonca na juhovýchode Kanady.

Keďže historicky nie sú tieto lesy prispôsobené jeho výskytu, jeho šírenie bude znamenať významné ekonomické a ekologické riziko vrátane narušenia služieb miestnych ekosystémov, posun v štruktúre lesa a hrozbu pre súčasnú biologickú pestrosť druhov.

Lesk upozorňuje, že by bol „poškodený turistický aj drevársky priemysel a rozsiahle oblasti by prišli o svoje ikonické lesy“. Migrácia smerom na sever pritom bude veľmi rýchla.

Už v priebehu troch rokov sa chrobák rozšíri po celom východnom pobreží Atlantiku až po kanadské Nové Škótsko.

SkryťVypnúť reklamu

Do polovice storočia sa už bude vyskytovať v borovicových lesoch štátov Maine a Ohio na ploche dvakrát väčšej ako Slovensko. O ďalších 30 rokov už bude D. frontalis okupovať osemnásobok rozlohy Slovenska.

Problémy bude mať aj Slovensko

„Určujúcou zložkou lesných ekosystémov sú stromy s dlhým rozmnožovacím cyklom a okrem teplých zím ich ovplyvňuje celý rad extrémneho počasia,“ zdôrazňuje profesor Vladimír Čaboun z Národného lesníckeho centra (NLC) vo Zvolene.

„Navrhovať účinné opatrenia je veľmi ťažké,pretože hmyz dokáže na zmenu aktuálnych podmienok reagovať veľmi rýchlo, kým stromom to trvá veľa desaťročí," uviedol pre SME Čaboun.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Klimatická zmena

Súvisiace témy: Lesy, Rastliny
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vystrašiť, buchnúť, zhodiť z útesu a rozbiť, čo sa dá.


5 h
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 9 h

Nové správy zo sveta vedy.


a 2 ďalší 25. nov

Dobrý voľba hlavne pre fanúšikov filmov a hier.


23. nov
SkryťZatvoriť reklamu