Pochutí si aj na omietke?
Zo všetkého najradšej sa usadí u vás doma v komore. Najmä, ak tam je vlhký vzduch, teplo a, samozrejme, dostatok potravy.
Je však vynachádzavý. Ak máte piškóty, ovsené vločky a všetky ostatné pochúťky starostlivo zabalené tak, aby sa k nim žiadny škodca nedostal, svrček hladom neumrie. Namiesto toho vám začne obžierať napríklad omietku na stenách alebo dokonca staré vlnené svetre.
“V Thajsku sú svrčky delikatesou. Najčastejšie sa podávajú vysmažené, teda po tepelnej úprave, a tak stravníkom nehrozí žiadna bakteriálna nákaza. Rozomleté telá svrčkov sú tiež súčasťou mnohých proteínových prípravkov.
„
Tento druh s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z Ázie, no dnes svrčky domové žijú takmer všade a v mnohých ázijských štátoch patria dokonca k vychýreným delikatesám. Nuž, komu chutia, nech si dá.
Čím sa od seba líšia?
Majú pomerne úzke telo sfarbené do bieložlta s typickou hnedou kresbou na hrudi i hlave, ktorú navyše zdobia aj dlhé tykadlá.
Svrčky najčastejšie dorastajú do dvoch centimetrov, no existuje množstvo záznamov aj o väčších, dvaapolcentimetrových svrčkoch.
Samička sa od svojho druha líši kladielkom, ktoré má na zadočku. Ním po oplodnení kladie dvesto až tristo vajíčok. Svrčky žijú jeden až dva roky a samica za ten čas stihne naklásť až tisíc vajíčok.
Prečo ich doma veľmi nechceme?
Ideálna teplota v ponímaní svrčkov presahuje 28 stupňov Celzia. Ak si môžu vybrať, zabývajú sa na mieste s vysokou vlhkosťou vzduchu. Keďže vonku počasie nefunguje na želanie, radšej sa sťahujú ku nám domov.
A tam sa začínajú problémy. Svrček totiž nie je len nevinný parazit, ktorý nám bude ujedať zo zásob. Prenáša aj množstvo roztočov a baktérií, ktorými pri hodovaní infikuje potraviny a my sa tak môžeme nakaziť nebezpečnou salmonelózou bez toho, aby sme zjedli pokazené vajce či mäso. Stačí, aby svrček preniesol baktériu salmonely napríklad na ovocie.
Svrček zblízka. Nie je to práve fešák (zdroj: WIKI COMMONS)Prenos choroboplodných zárodkov nie je jediným dôvodom, pre ktorý svrčky doma nechceme. Samce totiž po nociach ešte aj nahlas cvrlikajú. Nielenže pre ne môžeme pár dní presedieť na záchode, ale na dôvažok sa po celodennom trápení v noci vôbec nevyspíme.
Ako to, že cvrlikajú iba samce? Je to dané silným žilkovaním na ich krídlach. Kým samičky majú krídla hladké, tie samčie sú samá žilka a pri ich vzájomnom trení vzniká hlasný zvuk, ktorý má svoj význam napríklad pri párení, ale nie, keď chceme spať. Takže zväčša rýchlo hľadáme spôsob, akým sa otravného návštevníka zbaviť.
Prv, než siahneme po chemických sprejoch, je dobré porozmýšľať nad menej smradľavým riešením. Ak nemáme v špajze inváziu svrčkov, ale iba zopár neželaných hostí, postačí nám aj zmes hroznového cukru a kypriaceho prášku. Dokopy to celkom vábivo vonia, a tak svrček zožerie aj nie veľmi chutný kypriaci prášok, ktorý ho onedlho zahubí.
Obed pre chameleóna aj pre človeka?
Nie všetci sa chcú svrčkov zbaviť. Chovatelia chameleónov a mnohých iných obojživelníkov tento hmyz dokonca dobrovoľne chovajú. Nie však rozlezený v komore, ale v uzavretej nádobe. Dobre živený svrček, ktorého kŕmime napríklad ohryzkami z jabĺk, je pre chameleóna ideálnou výživou.
V Thajsku sú svrčky obľúbenou delikatesou v reštauráciách. Najčastejšie sa podávajú vysmažené, teda po tepelnej úprave, a tak stravníkom nehrozí žiadna bakteriálna nákaza.
Rozomleté telá svrčkov sú takisto súčasťou mnohých proteínových prípravkov, ktoré užívajú kulturisti, ale aj menej častí návštevníci fitnescentier v nádeji, že si veľké svaly vybudujú rýchlejšie.
