BRATISLAVA. Saturn je výnimočný. Jedno z najkrajších telies našej slnečnej sústavy môže ukrývať prekvapenie, o ktorom sme dosiaľ netušili.
Nové údaje z vesmírnej sondy Cassini totiž naznačujú, že s jeho prstencami to mohlo byť inak, ako sa odborníci dosiaľ domnievali.
Krátko pred svojim koncom sa vesmírna misia púšťa do riskantných manévrov. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) nechal Cassini ponárať sa do vonkajších vrstiev atmosféry Saturna a pretínať jeho prstence.
Cieľom je priniesť z dosiaľ nepreskúmaného regiónu dáta, ktoré by mohli prezradiť nové informácie o planéte. Ale aj povedať, kedy vznikla sústava prstencov.
Odborníci sa dosiaľ domnievali, že sa tak mohlo stať na začiatku formovania planéty, niekedy pred viac ako štyrmi miliardami rokov.
Tomu by mali zodpovedať aj hmotnosť a množstvo materiálu v prstencoch. Lenže dáta z Cassini hovoria čosi odlišné.
Cassini začala poslednú časť misie, o mesiac zhorí v atmosfére Saturnu Čítajte „Ak chcete prstence, potrebujete kométu alebo kentaura (menšie ľadové teleso) alebo možno mesiac, ktorý sa príliš priblížil k Saturnu," vysvetľuje podľa BBC Linda Spilkerová z NASA.
„Saturnova gravitácia roztrhá tento objekt a jeho pozostatky následne vyformujú prstence."
Pozorovania sondy však ukazujú, že hmoty v prstencoch je primálo. Znamenalo by to, že príliš dlho by si nedokázali udržať svoj tvar.
Preto namiesto pred 4,6 miliardami rokov museli vzniknúť relatívne nedávno, možno len pred 100 miliónmi rokov.
Výskumníci však upozorňujú, že výsledky z Cassini sú ešte predbežné a potrebujú ďalšie informácie. Tie získa sonda počas najbližších dní, dňa 15. septembra by však mala vstúpiť do atmosféry planéty, kde sa rozpadne.
