ANTARKTICKÝ ZÁPISNÍK

Spomienky na Antarktídu: Na stanici a v teréne

Slovenský vedec Martin Bačkor sa vrátil z Antarktídy. Opisuje, ako vyzeral jeho pobyt a vedecký výskum.

Stanica J.G. Mendela, na ktorej bývala česko-slovenská expedícia.(Zdroj: ARCHÍV M.B.)

Antarktída je kontinentom extrémov s najdrsnejším podnebím na Zemi. Je to najjužnejší svetadiel našej planéty. Rozlohou je Antarktída menšia než Južná Amerika, s ktorou bola v predchádzajúcich geologických obdobiach spojená, ale väčšia než Austrália, alebo Európa.

Pevninu Antarktídy obklopujú okrajové moria až troch svetových oceánov: Atlantického, Tichého a Indického. Najnižšia teplota v Antarktíde, menej než -90 stupňov Celzia, bola zaznamenaná pod hrebeňmi Východoantarktickej plošiny. Antarktída je tiež kontinentom s najvyššou priemernou nadmorskou výškou. Táto skutočnosť je spôsobená výskytom rozmanitých pohorí a mohutných ľadovcových štítov.

Podstatnú časť Antarktídy zaberá pevninský ľadovec, ktorý miestami dosahuje hrúbku až štyri kilometre!. V ohromnej vrstve ľadu sú tu zamrznuté celé pohoria. Z niektorých vidieť ledva špičky ich štítov, nazývajú ich tu „nunataky“.

Objem antarktického ľadu nie je pravdepodobne možné obsiahnuť ľudskou mysľou. Keďže však hovoríme o zamrznutej vode, Antarktídu možno paradoxne považovať za polárnu púšť, pre ktorú je charakteristické skôr suché podnebie.

Argentínska polárna stanica Marambio

Po viac než trojhodinovom lete vojenským lietadlom Hercules C-130, ktorý sme strávili podriemavaním, sediaci v sieťach, ktoré nahrádzali stoličky, sme pristáli na argentínskej polárnej stanici Marambio na ostrove Seymour.

Napriek začiatku leta bol celý ostrov stále posiaty snehovou pokrývkou. Na ostrove sme sa zdržali len niekoľko minút a už sme sedeli vo vrtuľníku Mi-171 Hip, ktorý nás približne za hodinu previezol na ostrov Jamesa Rossa, priamo pred stanicu J. G. Mendela.

Po približne piatich týždňoch, pri našom návrate späť do civilizácie, už na väčšine miest ostrova nebolo po snehu ani stopy. A ani pri spiatočnej ceste nám nebolo dopriate, aby sme sa tu zdržali jeden, prípadne dva dni. Do Južnej Ameriky sme z ostrova Seymour odleteli už v priebehu dvoch hodín.

Kolegovia, ktorí sa antarktických expedícií zúčastňujú pravidelne mi povedali, že nemám dôvod ľutovať, pretože kvalita bývania a stravy tu je neporovnateľne horšia, než sme mali na českej polárnej stanici.

V hlave som si však ako „mantru“ omieľal vety z knihy objaviteľov východného pobrežia Antarktického polostrova, ktorá bola v českom preklade vydaná ešte pred prvou svetovou vojnou. Autori knižky, účastníci heroickej švédskej výpravy z rokov 1901-1903 pod vedením Dr. Nilsa Otta G. Nordenskjölda, sa podieľali na objavení ostrovov zmieňovaných v tomto texte.

Na ostrove Seymour napríklad uvádzajú bohatú prítomnosť skamenelín, ktoré dnes Argentínci pokladajú za svoje národné bohatstvo a nemožno ich jednoducho (a najmä beztrestne) vyvážať. Miestami tvoria dokonca horninotvornú vrstvu, čo znamená, že človek nestojí na pôde, prípadne kameňoch, ale na nekonečnom množstve skamenených organizmov.

Tiež nás zaujímali mnohotisícové kolónie tučniaka okatého (Pygoscelis adeliae), ktoré dlhodobo žijú na tomto ostrove.

Život na polárnej stanici J. G. Mendela

Vďaka kolegom, ktorí už „zabývali“ stanicu, prichádzame do tepla a sucha. Polárna stanica je na prvý pohľad jednoduchou stavbou.

Jej konečné prevedenie je však najmä výsledkom kombinácie využitia „environmentally friendly“ materiálov (teda materiálov priateľských k životnému prostrediu), využitiu moderných stavebných technológií a obnoviteľných zdrojov energie.

K tomuto záveru sme nakoniec neprišli len my, ale bolo to aj konštatovanie zástupcov medzinárodnej inšpekcie pod záštitou Komisie pre ochranu životného prostredia Antarktídy, pracujúcej v rámci tzv. Antarktického zmluvného systému.

Táto inšpekcia, na všeobecné prekvapenie, priletela na stanicu J. G. Mendela len približne dve hodiny po príchode našej hlavnej skupiny. Väčšina z nás v tom čase ešte nemala ani vybalenú osobnú batožinu, pretože prioritou bolo vybaľovanie materiálu a prístrojového vybavenia expedície.

Pôdorys stanice J. G. Mendela je približne 26,5 x 11,5 metra. S odstupom času mi prichádza ako takmer neuveriteľné, čo sa všetko dá vtesnať do takto obmedzeného priestoru. Významnú časť stanice tvorí 11 miestností na ubytovanie členov expedície, od „jednotiek“ až po viacposteľové izby, v prípade nutnosti s možnosťou prístelky.

Jadro budovy je tvorené spoločenskou miestnosťou a súčasne jedálňou s priľahlou kuchyňou. Elektrický sporák, chladničky, mikrovlnná rúra a umývačka riadu sú samozrejmosťou. V priestoroch stanice sa aj pravidelne vysáva podlaha.

Z ďalších miestností sú dôležitými sklad potravín, toalety, sprchy, miestnosť na sušenie a uskladnenie oblečenia, dielňa s práčkou a dve laboratóriá so základným vybavením pre spracovanie vzoriek prírodnín, prípadne pre rýchle orientačné laboratórne analýzy.

Okrem hlavnej budovy sú pri stanici umiestnené aj „kontajnery“, ktoré sú samostatnými jednotkami, satelitmi v blízkom okolí stanice.

Slúžia napríklad ako ekologická spaľovňa odpadu, sklad potravín (so zásobou trvanlivých potravín, ktoré zabezpečujú prežitie členov expedície minimálne na jeden rok), garáže „štvorkoliek“ a malých gumených motorových plavidiel a iného náradia. Ak by na stanici vypukol požiar, kontajnery by slúžili aj ako provizórna forma ubytovania členov expedície.

Napriek prísnemu dodržiavaniu pravidiel protipožiarnej ochrany, nie je takáto udalosť úplne vylúčená, a história už eviduje prípady tragických požiarov antarktických staníc s obeťami na životoch. Na stanici sme mali aj dvoch technikov.

Dobrí technici na pustom ostrove sú ľudia, ktorí rozumejú väčšine remesiel, najmä elektrickým rozvodom. S drobným zveličením možno povedať, že vedia opraviť väčšinu technických porúch na stanici s vreckovým nožíkom.

Na stanici bol okrem vedcov a technikov aj lekár. V rámci určitej miery zodpovednosti či pudu sebazáchovy sme sa ho snažili zamestnávať čo najmenej.

Na stanici bol okrem vedcov a technikov aj lekár. V rámci určitej miery zodpovednosti či pudu sebazáchovy sme sa ho snažili zamestnávať čo najmenej. Výnimkou boli ošetrenia mnohopočetných otlakov na nohách z celodenného chodenia. S jeho poslaním lekára na polárnej stanici sa spájalo aj povolanie pekára. Povolanie, s ktorým sú na Antarktíde spojené pridané hodnoty ako úcta a rešpekt, teda inak než tu na Slovensku.

So životom na antarktickej expedícii sa viaže aj služba na polárnej stanici. Pri počte účastníkov poslednej expedície sme vytvárali dvojice, ktoré sa ku tejto činnosti dostali približne raz za osem dní.

Okrem prípravy raňajok, obeda a večere so službou súviselo aj upratovanie, resp. udržiavanie poriadku na stanici. Slúžilo sa bez ohľadu na to, či mal účastník služby šesť titulov, alebo bol zatiaľ doktorand.

A hoci sme na stanici mali dostatok (až prebytok) trvanlivého jedla, skutočné varenie začalo až s príletom zvyšku našich čerstvých potravín, najmä mäsa, syrov a vajec.

Tieto potraviny sme vďaka problémom s ich transportom na Antarktídu a následným transportom na ostrov dostali len približne týždeň pred návratom domov. A tak sa do služieb na stanici v závere expedície dostávali len overení a zruční kuchári.

V deň mojich narodenín som si dokonca dobrovoľne vybral službu na stanici aj ja a spolu s kolegami zo Slovenska - Petrom Váczim a Michaelou Kňažkovou - sme sa dopracovali aj ku upečeniu chutnej čokoládovej torty so sušenými čili papričkami, dokonca pripravenej bez kúska masla, keďže sme ho vlastne aj tak ani nemali.

Práca na polárnej stanici J. G. Mendela

Tak ako sme nevedeli, kedy sa nám podarí pricestovať na polárnu stanicu, nevedeli sme ani deň a hodinu nášho postupného návratu domov.

Preto sme sa už od prvého dňa správali tak, že na Antarktíde môžeme byť v extrémnom prípade len dva týždne, alebo naopak, aj dlhšie než dva mesiace.

A napriek postupnému gradovaniu miestneho leta a viditeľnému zmenšovaniu sa snehovej pokrývky a ľadu, každý deň mohol byť pre nás ten posledný, ktorý by sme mohli pokladať za vhodný na vedeckú prácu.

Snažili sme sa preto pracovať v teréne denne. Samozrejme s výnimkami služieb na stanici, čo nemožno pokladať za obzvlášť výnimočné chvíľky oddychu, alebo dní s nízkou teplotou, pocitovo znižovanou silným vetrom.

Pre skupinu botanikov a fyziológov rastlín sme za takúto teplotu považovali približne -10 °C, s rýchlosťou vetra nad 15 m/s. V takomto, našťastie počas poslednej sezóny vzácnom prípade, sme radšej uprednostnili prácu v laboratóriu, alebo na počítačoch. V rámci vedeckého programu expedície sme realizovali výskum v oblasti ekofyziológie rastlín, botaniky, mikrobiológie, klimatológie, glaciológie, geomorfológie, hydrológie a geológie.

Počas ekofyziologického výskumy chladnomilnej vegetácie na dlhodobých experimentálnych plochách sme z vedeckých prístrojov, permanentne inštalovaných na týchto lokalitách, získali údaje o mikroklíme a fyziologickej aktivite machorastov.

V niekoľkých vybraných sladkovodných jazierkach sme nainštalovali meracie zariadenia, ktoré slúžia na stanovenie zmien procesov fotosyntézy v riasach a siniciach, najmä s ohľadom na zmeny teploty vody a svetelného žiarenia. Tieto prístroje budú počas celého roka nepretržite zaznamenávať vedecké údaje, ku ktorým sa v roku 2018 dostanú členovia nasledujúcej antarktickej expedície.

V rámci botanického výskumu sme mapovali aj vegetáciu maloplošných antarktických vegetačných oáz.

Sú to miesta, kde dochádza počas leta k úplnému rozpusteniu snehu a ľadu, vďaka čomu sa tam vytvárajú podmienky pre rast a dlhodobé prežívanie rastlín (lišajníkov, machorastov, rias a siníc).

Extrakty zlúčenín z týchto mimoriadne odolných organizmov voči stresu už testujeme v laboratóriách UPJŠ, ako aj partnerských organizácií v Brne, Viedni, alebo Belehrade. Mnohé z nich napríklad zastavujú bunkové delenie a spúšťajú programovanú smrť buniek, vrátane nádorových, čo môže v budúcnosti prispieť k hlbšiemu objasneniu procesov liečenia civilizačných ochorení. To je však beh na dlhé trate, možno snáď až ultramaratón.

A posledné zhrnutie na záver

Inšpirovaný úvahou z emailu môjho bývalého diplomanta, Petra Vácziho, ktorý je dnes zamestnancom Masarykovej univerzity a pravidelným účastníkom jej antarktických expedícií prikladám skrátený sumár jubilejnej, desiatej expedície, ktorej podstatná časť prebehla počas prvých mesiacov roku 2017.

Antarktická expedícia, to je napríklad viac než tri tisícky nachodených kilometrov po snehu, ľade, kamenných suťoviskách a premočenom piesku na morskom pobreží za odlivu.

Sú to ale aj stovky kilogramov nanosených vzoriek prírodnín, stovky litrov vzoriek vody z potokov a ľadovcov, takmer dvetisíc pripravených porcií jedla (len priamo na stanici), terabajty nameraných dát, viac ako päťdesiat tisíc fotografií, stovky natočených videosekvencií z kamier a dronu, tisíce litrov upravenej vody na pitie, varenie, pranie a sprchovanie, nespočítateľné množstvo vyrobených a spotrebovaných ampérov elektrickej energie zo slnka, vetra a naftových generátorov.

A je to najmä množstvo čerstvo upečeného voňavého chleba, hodiny vedeckých diskusií, stovky prespievaných pesničiek počas večerov strávených pri gitarách a nespočetné množstvo rozhovorov o desiatkach milovaných ľudí, ktorých každý z nás na viac než dva mesiace nechal doma v strede ďalekej Európy.

prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc., Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Autor bol členom medzinárodnej česko-slovensko- tureckej expedície do Antarktídy s prírodovedným programom, pod záštitou Masarykovej univerzity v Brne.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  4. Moskva alebo Petrohrad?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  7. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  8. Nový Jaguar XF Sportbrake
  9. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  10. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  1. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  2. Modern luxury next to the Blue Church
  3. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  4. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  5. Moskva alebo Petrohrad?
  6. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  7. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  8. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  9. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  10. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  1. Moskva alebo Petrohrad? 11 021
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 945
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 059
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 660
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 541
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 394
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 071
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 005
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 819
  10. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 720

Téma: Antarktický zápisník


Článok je zaradený aj do ďalších tém Slovenskí a svetoví vedci

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

SVET

Zomrel masový vrah Charles Manson

Manson zomrel vo väzení prirodzenou smrťou.

Neprehliadnite tiež

Záhadné Pluto má ešte záhadnejšiu atmosféru

Trpasličiu planétu zrejme neochladzuje plyn, ale pevné častice.

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.