Jiří Grygar (81) nám kedysi otváral okná vesmíru dokorán v známom televíznom seriáli. Aj dnes je priekopníkom poznania a kritického myslenia – dokonca natoľko zapáleným, že nemá problém prebicyklovať v tropických horúčavách polovicu Slovenska.
V detstve ste vraj zvykli pozorovať meteory. Teraz v lete je obdobie obľúbeného meteorického roja Perzeidy. Pozeráte sa aj dnes?
"To viete, že áno, ale robím to len pre svoje potešenie, pretože dnešné metódy pozorovania sa v porovnaní s minulosťou veľmi zmenili.
Všetko sa robí kamerami, ktoré sú oveľa citlivejšie, než ľudské oko, takže amatérske pozorovania už nemajú taký význam. Ale keď sme začínali, bolo ľudské oko najcitlivejšie.
Perzeidy lietajú veľkou rýchlosťou 60 kilometrov za sekundu voči Zemi a takýto rýchly jav sa vtedajšou fotografickou technikou dal ťažko zachytiť. Ľudské oko je povedzme po hodine v tme adaptované tak, že je veľmi citlivé a vidí aj slabé objekty."
Kedy ste sa na nočnú oblohu zahľadeli tak, že vo vás vzbudila odrazu väčší záujem – a rozhodli ste sa venovať astronómii?
"Istým šťastím v nešťastí pre mňa bolo, že som vyrastal v období druhej svetovej vojny, takže v strednej Európe bolo nariadené úplne zatemnenie kvôli nebezpečenstvu náletov.
Mestá boli tmavé, ak aj jazdili autá, mali prelepené svetlomety, aby svietila len úzka štrbinka.
Aj v Brne, kde som býval, bola cez noc tma ako na dedine. Pouličné osvetlenie bolo veľmi slabé, napríklad cesta bola osvetlená len 150-wattovou žiarovkou. Mal som možnosť vyjsť pred činžiak, v ktorom sme bývali a videl som oblohu, ako dnes niekde vo Vysokých Tatrách alebo na Šumave."
Nie je alarmujúce, že sa s takýmto svetelným znečistením takmer nič nerobí?
“Svietenie v noci sa používalo ako donucovacia metóda počas komunistických procesov, keď väzňov zámerne nenechali spať
„
"V ČR sme začali s projektom obmedzovania nočného svietenia hneď po revolúcii, keď sa uvoľnila verejná diskusia.
Argumentovali sme, že svetlo nielenže prekáža astronómom, ale že ním aj plytváme. Lebo ak svietime smerom nahor, naozaj svietime Pánu Bohu do okien a ten nijaké svetlo nepotrebuje.
Ak teda ušetríme túto energiu, tak usporíme štyridsať percent nákladov na verejné osvetlenie. Prekvapujúco tento postoj vyvolal vlnu nevôle u súkromných televíznych staníc.
Takže keď sme v parlamente presadili, aby sa do zákona o ochrane ovzdušia dostalo aj ustanovenie o svetelnom znečistení, ešte v ten večer to TV NOVA kritizovala a predviedla ako zhasne Pražský hrad a ako ho nebude vidno, pretože „zlí hvezdári“ chcú zabrániť, aby sa večer mohli ľudia kochať panorámou Prahy. "
A chceli?
"To je samozrejme úplné nedorozumenie, pretože nemáme nič proti osvetleniu pamiatok, len nech nesvietia na oblohu.
Dá sa to predsa technicky zariadiť. Konzervatívni poslanci potom pri najbližšej príležitosti tento paragraf zo zákona vypustili. Teraz sa to opäť mení priaznivo, pretože sa pred dvoma rokmi začal problém v severných Čechách.
Na druhej strane hranice si Poliaci postavili skleníky, kde pestujú paradajky a aby rýchlejšie dozrievali, svietia na ne aj v noci. Občania v okolitých oblastiach nemohli spať, pretože mali svetlo ako cez deň. "
A čo sa stalo?
"Problém sa riešil na úrovni premiérov, na starosť to dostal minister životného prostredia a konečne pochopil, o čo nám ide – že žiadame ochranu nočnej tmy, pretože je dôležitá nielen pre človeka, ale aj pre živočíchy.
