Sú jej krídla iba okrasou?
Kým ľudia sa pohľadom na ňu kochajú, sfarbenie a pávie oká na krídlach babôčky nemajú len estetickú, ale predovšetkým ochrannú funkciu.
“Okrem hromadnej výstavby babôčkam škodia aj záhradkári, ktorí si pestujú svoje úhľadné anglické trávniky a pravidelne ich kosia.
„
Ich úlohou je vystrašiť nepriateľa. Predátor si má myslieť, že sa na neho pozerá oveľa väčšie a nebezpečnejšie zviera.
Takéto rafinované sú babôčky pávooké, jedny z našich najhojnejších motýľov.
Vyskytujú sa naprieč celým euroázijským kontinentom, od západnej Európy až po Japonsko. Na podnebie nie sú obzvlášť citlivé, bez problémov prežívajú aj v horských oblastiach.
Chce byť občas nenápadná?
Na oboch pároch tehlovočervených krídel je typická kresba veľmi podobná pávím okám. Podľa nej dostala babôčka svoje druhové meno.
Rozpätie krídel dosahuje štyri až šesť centimetrov. Ak chce byť babôčka na chvíľu nenápadná, odpočíva s krídlami spojenými tak, že ich kresbu vôbec nevidno. Vyzerá pri tom trochu ako suchý list. Aj táto taktika slúži ako obranný mechanizmus pred nepriateľom. Nemá vystrašiť, ale maskovať.
Natrafíme na ňu aj v horách?
Žije takmer všade. Nájdeme ju v nížinných oblastiach na záhradách, ale aj na horských lúkach. Odolná je aj voči nepriaznivým vplyvom ľudskej činnosti a zásahom do prírody.
Kým iné živočíchy, motýle nevynímajúc, si takéto zásahy tvrdo odskákali a ich populácia sa postupne zmenšila, babôčka pávooká vzdoruje zmenám veľmi hrdinsky. Aj keď je pravda, že ak by vedela rozprávať, asi by nám nepekne vyčinila, že jej najkrajšie lúky a polia zastaviame obludnými logistickými centrami.
Môžeme nájsť babôčku v pivnici?
Prezimujú zalezené v rôznych škárach, dutinách stromov ale aj na povalách či v pivniciach rodinných domov. Keď začiatkom jari začne hriať slnko, vylezú babôčky zo svojho úkrytu ako jedny z prvých motýľov.
Oddýchnuté po zime hneď začínajú s rozmnožovaním a zakrátko kladú vajíčka, ktorých je približne päťsto. Zhluky vajíčok nakladú babôčky na spodnú stranu živných rastlín, vyberajú si buď žihľavu, alebo chmeľ.
Z vajíčok sa vyliahnu čierne húsenice s nápadnými bielym škvrnami a čiernymi tŕňmi. Neskôr prechádzajú do ďalšieho vývojového štádia – zakukľujú sa. Farba kukly závisí od miesta výskytu.
Niektoré húsenice sa pred zakuklením ukryjú pod kamene alebo do popukaných stien, tie majú potom hnedosivú farbu a zlaté škvrny. Iné húsenice sa kuklia priamo na rastline, bývajú žltozelené. Štádium kukly netrvá dlho, prechádza priamo do dospelého štádia, keď sa z kukly v júli začne liahnuť pestrofarebná babôčka.
Ako jej pri starostlivosti o záhradu neublížiť ?
Motýle sa usadzujú na kvetoch bodliakov, lopúchov či ďateliny, ale často ich možno zahliadnuť aj na iných rastlinách, ako sajú sladký nektár. Nezriedka ich vidno, ako posedávajú na opadanom prezretom ovocí, ktoré ich láka svojou výraznou arómou.
V horských oblastiach sa babôčky uskromnia aj s kamzičníkmi či starčekmi.
Koncom leta prestávajú čulo poletovať a rozhliadajú sa po vhodnom mieste, kde prečkajú zimu. Babôčka pávooká síce patrí medzi najdlhšie žijúce motýle, každá však prežije len jednu zimu. Každý rok hľadá zimovisko ďalšia generácia.
Spomínali sme, že babôčky sa dokážu prispôsobiť zmenám v prírode, a predsa ich populácii niektoré ľudské zásahy ubližujú. Okrem hromadnej výstavby babôčkam škodia aj záhradkári, ktorí si pestujú svoje úhľadné anglické trávniky a pravidelne ich kosia.
Pritom nepokosený trávnik je pre babôčky raj na zemi. Netvrdíme, že by sme mali nechať svoje trávniky spustnúť a zarásť bodľačím, stačí však, ak ich neskosíme naraz, aby sa vždy našiel aspoň malý kútik, kde sa bude dariť motýľom.
