SME
Piatok, 27. január, 2023 | Meniny má Bohuš

Ako zanikla záhadná kultúra na Veľkonočnom ostrove

Polemika zástancov prudkého ekosociálneho rozvratu a pomalšie účinkujúcich vplyvov míňa podstatu. Pôsobilo oboje.

Sochy na Veľkonočnom ostrove. (Zdroj: Horacio Fernandez/WIKIMEDIA/CC)

Autor: Zdeněk Urban / Quark

Veľkonočný ostrov (v miestnom jazyku Rapa Nui, Veľký Rapa, španielsky Isla de Pascua) leží v Tichom oceáne asi na polceste medzi Tahiti a Čile. Patri k najizolovanejším trvale osídleným miestam zemegule.

Na západe je najbližším takým miestom ostrov Pitcairn, vzdialený 2 075 km, najbližším početnejšie zaľudneným ostrovom Mangareva z Gambierovho súostrovia, vzdialená 2 606 km.

Na východe je najbližšie oblasť mesta Concepcion v strednom Čile, vzdialená 3 512 km. Izolovanosťou s Rapa Nui súperi iba juhoatlantické súostrovie Tristan da Cunha.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Záhadní kamenní obri

Rapa Nui vyniká predovšetkým kamennými archeologickými pamiatkami. Asi najznámejšie sú moai – obrovské štylizovane sochy ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Tesanie a doprava sôch boli náročné a viazali na seba veľké ľudské i materiálne zdroje. Rapanuičania museli mať vážny dôvod na ich stavbu. Na ostrove a v múzeách po celom svete sa ich zachovalo 887.

Najviac na alebo pri kamenných plošinách nazývaných ahu, ktorých je pozdĺž celého pobrežia ostrova až 313, z nich 125 nieslo zväčša jedinú moai. Väčšinu ahu a moai ostrovania vybudovali, respektíve vytesali v rokoch 1200 až 1500.

Medzi ahu s moai vyniká Ahu Tongariki, kde stálo až 15 sôch. Tradične boli moai na ahu otočené do vnútrozemia, kam smerovali ich pohľady. Iba na jedinej ahu s názvom Ahu A Kivi hľadeli sochy na oceán. Izolované moai sú roztrúsené aj vo vnútrozemí.

Mnohé zostali tam, kde ich sčasti vytesali z tufu, ale nedokončili – v kráteri vyhasnutej sopky Rano Raraku.

Vďaka týmto pamiatkam patri Rapa Nui od roku 1995 do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Odkiaľ prišli ostrovania

Rapa Nui bol osídlený v závere trojtisícročnej kolonizácie Tichomoria predkami Polynézanov.

Ti najprv migrovali z južnej Činy cez Tchaj-wan do Melanezie. Polynézia má tvar rovnoramenného trojuholníka, s Havajom, Novým Zélandom a Rapa Nui vo vrcholoch.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Rapa Nui (a Nový Zéland) Polynézania osídlili až nakoniec, podľa radiouhlíkových datovaní, ktoré uverejnila Janet Wilmshurstova z University of Hawaii v Honolulu (USA) s kolegami v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, až okolo či po roku 1200.

Jazykové, kultúrne a ďalšie znaky svedčia o tom, že predkami Rapanuičanov neboli Tahiťania či Tuamoťania z najbližších veľkých súostroví, ale ľudia zo vzdialenejších Markéz, ktorí prišli cez Mangarevu.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Jednoducho zbytočne drahý luxus.


23. jan

Na Zemi je už aj plastisféra.


12 h

Podstata našej hmoty – a hmotnosti – je podivnejšia, než by sme si trúfali predvídať.


a 1 ďalší 25. jan

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší 25. jan
SkryťZatvoriť reklamu