SME
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Ako zanikla záhadná kultúra na Veľkonočnom ostrove

Polemika zástancov prudkého ekosociálneho rozvratu a pomalšie účinkujúcich vplyvov míňa podstatu. Pôsobilo oboje.

Sochy na Veľkonočnom ostrove. (Zdroj: Horacio Fernandez/WIKIMEDIA/CC)

Autor: Zdeněk Urban / Quark

Veľkonočný ostrov (v miestnom jazyku Rapa Nui, Veľký Rapa, španielsky Isla de Pascua) leží v Tichom oceáne asi na polceste medzi Tahiti a Čile. Patri k najizolovanejším trvale osídleným miestam zemegule.

Na západe je najbližším takým miestom ostrov Pitcairn, vzdialený 2 075 km, najbližším početnejšie zaľudneným ostrovom Mangareva z Gambierovho súostrovia, vzdialená 2 606 km.

Na východe je najbližšie oblasť mesta Concepcion v strednom Čile, vzdialená 3 512 km. Izolovanosťou s Rapa Nui súperi iba juhoatlantické súostrovie Tristan da Cunha.

Záhadní kamenní obri

Rapa Nui vyniká predovšetkým kamennými archeologickými pamiatkami. Asi najznámejšie sú moai – obrovské štylizovane sochy ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Tesanie a doprava sôch boli náročné a viazali na seba veľké ľudské i materiálne zdroje. Rapanuičania museli mať vážny dôvod na ich stavbu. Na ostrove a v múzeách po celom svete sa ich zachovalo 887.

Najviac na alebo pri kamenných plošinách nazývaných ahu, ktorých je pozdĺž celého pobrežia ostrova až 313, z nich 125 nieslo zväčša jedinú moai. Väčšinu ahu a moai ostrovania vybudovali, respektíve vytesali v rokoch 1200 až 1500.

Medzi ahu s moai vyniká Ahu Tongariki, kde stálo až 15 sôch. Tradične boli moai na ahu otočené do vnútrozemia, kam smerovali ich pohľady. Iba na jedinej ahu s názvom Ahu A Kivi hľadeli sochy na oceán. Izolované moai sú roztrúsené aj vo vnútrozemí.

Mnohé zostali tam, kde ich sčasti vytesali z tufu, ale nedokončili – v kráteri vyhasnutej sopky Rano Raraku.

Vďaka týmto pamiatkam patri Rapa Nui od roku 1995 do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Odkiaľ prišli ostrovania

Rapa Nui bol osídlený v závere trojtisícročnej kolonizácie Tichomoria predkami Polynézanov.

Ti najprv migrovali z južnej Činy cez Tchaj-wan do Melanezie. Polynézia má tvar rovnoramenného trojuholníka, s Havajom, Novým Zélandom a Rapa Nui vo vrcholoch.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Rapa Nui (a Nový Zéland) Polynézania osídlili až nakoniec, podľa radiouhlíkových datovaní, ktoré uverejnila Janet Wilmshurstova z University of Hawaii v Honolulu (USA) s kolegami v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, až okolo či po roku 1200.

Jazykové, kultúrne a ďalšie znaky svedčia o tom, že predkami Rapanuičanov neboli Tahiťania či Tuamoťania z najbližších veľkých súostroví, ale ľudia zo vzdialenejších Markéz, ktorí prišli cez Mangarevu.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C527S na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M527S na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: SME Plus

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Veľkonočný ostrov
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.

Šéf koncernu Rosnefť Igor Sečin ukazuje Vladimirovi Putinovi plány na ropné projekty za miliardy eur.
Božidara Turzonovová.
Autorka Lucia Alchusová Chrenko vydala dosiaľ dve knihy netradičnú kuchárku Tak ma mama naučila a Bohémky so zaujímavosťami z Francúzska, kde strávila polovicu života.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.