Autor: Zdeněk Urban / Quark
Veľkonočný ostrov (v miestnom jazyku Rapa Nui, Veľký Rapa, španielsky Isla de Pascua) leží v Tichom oceáne asi na polceste medzi Tahiti a Čile. Patri k najizolovanejším trvale osídleným miestam zemegule.
Na západe je najbližším takým miestom ostrov Pitcairn, vzdialený 2 075 km, najbližším početnejšie zaľudneným ostrovom Mangareva z Gambierovho súostrovia, vzdialená 2 606 km.
Na východe je najbližšie oblasť mesta Concepcion v strednom Čile, vzdialená 3 512 km. Izolovanosťou s Rapa Nui súperi iba juhoatlantické súostrovie Tristan da Cunha.
Záhadní kamenní obri
Rapa Nui vyniká predovšetkým kamennými archeologickými pamiatkami. Asi najznámejšie sú moai – obrovské štylizovane sochy ľudí.
Tesanie a doprava sôch boli náročné a viazali na seba veľké ľudské i materiálne zdroje. Rapanuičania museli mať vážny dôvod na ich stavbu. Na ostrove a v múzeách po celom svete sa ich zachovalo 887.
Najviac na alebo pri kamenných plošinách nazývaných ahu, ktorých je pozdĺž celého pobrežia ostrova až 313, z nich 125 nieslo zväčša jedinú moai. Väčšinu ahu a moai ostrovania vybudovali, respektíve vytesali v rokoch 1200 až 1500.
Medzi ahu s moai vyniká Ahu Tongariki, kde stálo až 15 sôch. Tradične boli moai na ahu otočené do vnútrozemia, kam smerovali ich pohľady. Iba na jedinej ahu s názvom Ahu A Kivi hľadeli sochy na oceán. Izolované moai sú roztrúsené aj vo vnútrozemí.
Mnohé zostali tam, kde ich sčasti vytesali z tufu, ale nedokončili – v kráteri vyhasnutej sopky Rano Raraku.
Vďaka týmto pamiatkam patri Rapa Nui od roku 1995 do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Odkiaľ prišli ostrovania
Rapa Nui bol osídlený v závere trojtisícročnej kolonizácie Tichomoria predkami Polynézanov.
Ti najprv migrovali z južnej Činy cez Tchaj-wan do Melanezie. Polynézia má tvar rovnoramenného trojuholníka, s Havajom, Novým Zélandom a Rapa Nui vo vrcholoch.
Rapa Nui (a Nový Zéland) Polynézania osídlili až nakoniec, podľa radiouhlíkových datovaní, ktoré uverejnila Janet Wilmshurstova z University of Hawaii v Honolulu (USA) s kolegami v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, až okolo či po roku 1200.
Jazykové, kultúrne a ďalšie znaky svedčia o tom, že predkami Rapanuičanov neboli Tahiťania či Tuamoťania z najbližších veľkých súostroví, ale ľudia zo vzdialenejších Markéz, ktorí prišli cez Mangarevu.
