BRATISLAVA. Geológom z Edinburghskej univerzity sa podarilo objaviť takmer sto sopiek, ktoré sa až doteraz schovávali pod hrubou vrstvou ľadu v západnej časti Antarktídy. Pridali sa tak k ďalším 47 sopkám, ktoré objavili predtým.
Antarktída môže byť v budúcnosti zelená, naznačuje štúdia Čítajte Obávajú sa, že aktivita sopiek by mohla mať pre planétu vážne dôsledky. Odborník na ľadovce Robert Bingham hovorí, že keby jedna z objavených sopiek vybuchla, jej erupcia by mohla ešte viac destabilizovať ľadový príkrov kontinentu.
Výbuch by sa pritom nemusel dostať ani na povrch. Stačí, aby roztopil ľad pod povrchom, čím sa by zrýchlil tok ľadu do oceánov.
Vedci si myslia, že sopečná oblasť na západe Antarktídy by mohla prekonať aj Východoafrický rift, ktorý sa považuje za najhustejšiu sopečnú oblasť sveta.
Toľko sopiek nečakali
"Najdôležitejšia otázka je, ako veľmi sú sopky aktívne? Musíme to zistiť čím skôr," hovorí pre The Guardian Bingham, ktorý sa zároveň na výskume podieľal.
Geológov výsledný počet objavených sopiek pritom prekvapil.
Mnoho antarktických sopiek, ktoré už objavili polárni bádatelia, sa nachádza nad povrchom. Geológov však začala zaujímať otázka, koľko z nich sa v skutočnosti nachádza skrytých pod ľadovcom.
“Najdôležitejšia otázka je, ako veľmi sú sopky aktívne? Musíme to zistiť čím skôr.
„
Zamerali sa na riftovú oblasť na západe Antarktídy, ktorá sa tiahne približne 3500 kilometrov od okolia Rossovho šelfového ľadovca až po Antarktický polostrov.
Geológovia pátrali po skrytých výčnelkoch čadičových skál, ktoré sa podobajú na skaly, ktoré vytvárajú iné sopky na kontinente. Analyzovali údaje z radarov, ktoré prenikli cez ľad a porovnali ich s databázou a geologickými záznamami z predošlých prieskumov.
"Hľadali sme v podstate dôkazy sopečných kuželov, ktoré prenikali do ľadu," hovorí Bingham. Jeho tím nakoniec našiel 91 doteraz neobjavených sopiek. Ich veľkosť sa pohybuje od sto do vyše 3800 metrov.
Sopky bez ľadu sú aktívnejšie
"Takmer sme strojnásobili počet všetkých známych sopiek, o ktorých sme na západe Antarktídy vedeli," povedal Bingham. Zároveň si aj myslí, že pod ľadom by sa mohli nachádzať ďalšie.
Ľadovec skazy sa odlomil od Antarktídy, bude sa topiť dva až tri roky Čítajte Keďže sa však nachádzajú niekoľko kilometrov pod ľadom, nemusia predstavovať priamu hrozbu. Geológovia však poukazujú na jeden trend.
Väčšina súčasnej sopečnej činnosti na planéte sa deje v oblastiach ako Island či Aljaška, ktoré z pohľadu dejín prišli o ľadovú pokrývku nedávno, na konci poslednej doby ľadovej.
Geológovia si myslia, že bez ľadu, ktorý by sopky pokrýval, sa tlak v nich uvoľňuje a stávajú sa aktívnejšími. To by sa mohlo stať aj v Antarktíde, pretože globálne otepľovanie už začalo ovplyvňovať jej ľadový príkrov. Ak sa ešte viac zmenší, tlak na sopky by sa mohol zmenšiť a spôsobiť ich erupcie.
"Musíme si na toto dávať veľký pozor," dodáva Bingham.
