BRATISLAVA. Denník SME oslovil slovenských vedcov ku kauze rozdeľovania eurofondov na vedu a výskum a pondelňajšiemu vyhláseniu ministra školstva Petra Plavčana, ktorý sa rozhodol zrušiť eurofondovú výzvu na dlhodobý strategický výskum.
Nižšie si môžete prečítať odpovede slovenských vedcov na tieto otázky:
1. Čo si myslíte o tom, že minister školstva Peter Plavčan sa rozhodol zrušiť výzvu na dlhodobý strategický výskum?
2. Ako to ovplyvní vedecký výskum na Slovensku?
Juraj Gregáň
genetik, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského
Juraj Gregáň.1. Napriek tomu, že sledujem diskusie o tejto výzve, stále nemám dosť informácií na to, aby som vedel posúdiť, či je to správne rozhodnutie. Ja som o peniaze z takzvaných “eurofondov” žiadal už niekoľkokrát, ale moje projekty neboli podporené. Poznám veľa dobrých vedcov na Slovensku, ktorí boli takisto neúspešní a nemajú dostatočné financie na svoje projekty a veľmi im prajem, aby prišla výzva, v ktorej by mali šancu uspieť.
2. Ľudia zodpovední za financovanie vedy na Slovensku buď nemajú záujem podporiť kvalitný základný výskum alebo nevedia ako to urobiť. V každom prípade to má negatívny dopad na vedecký výskum na Slovensku.
Monika Rychtáriková
akustička a vedkyňa roka 2015, Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity
Monika Rychtáriková.1. Každá spoločnosť, aj ta Slovenská, potrebuje k normálnemu fungovaniu vzdelanie, ktoré pozostáva z vedomostí (získaných najmä v škole) a skúseností (získaných najmä v praxi). Bez vedomostí človek nie je schopný, hoci aj dobré, riešenia vysvetliť, nedokáže úspešne vyriešiť atypické problémy, vidieť súvislosti a pripraviť strategické a trvalo udržateľné riešenia.
Pozastavenie grantov pre vedu a výskum, ako aj nespravodlivé prerozdeľovanie financií, z krátkodobého hľadiska veľmi ubližuje mnohým pracovným skupinám, avšak z dlhodobého hľadiska bude mať ešte aj katastrofický dopad na Slovenskú spoločnosť.
2. Slovenská spoločnosť ostane ochromená ako pyramída s odťatým špicom, čo so sebou prinesie aj určité dôsledky. Napríklad to, že nás budú riadiť iné národy. Malé krajiny ako Belgicko či Dánsko investujú práve do vzdelania a inovácií, pretože najmä ich vynikajúce univerzity prispievajú k tomu, aby boli ako malé krajiny brané vážne.
Je preto pre mňa nepochopiteľné, že tí čo o týchto dôležitých otázkach rozhodujú si neuvedomujú, že integrita národa spočíva práve vo vytvorení kompletnej spoločenskej pyramídy.
Marek Majdan
epidemiológ, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity
Marek Majdan1. Najväčšou tragédiou na celej záležitosti je to, že situácia mohla zájsť až tak ďaleko, že sa ruší výzva. Jej rušenie post hoc je totiž extrémne neštandardný krok a aj nezainteresovanému pozorovateľovi je z neho zrejmé, že je pravdepodobne dôsledkom problémov, ktoré sa inak nedajú riešiť alebo napraviť.
2. Samozrejme, následky ponesie veda a jej rozvoj. 300 miliónov je veľmi veľa peňazí aj v kontexte tak 'drahých' odvetví výskumu ako sú klinické experimenty, materiálový výskum, či biomedicína všeobecne, nehovoriac o tom, aká šialená to je suma z pohľadu humanitného a spoločenského výskumu.
Mám dve obavy: prvou je to, že sa prešvihla ďalšia perfektná príležitosť ako transparentne a systémovo podporiť výskum na Slovensku; druhou je, že to celé povedie k chvatnej príprave a realizácii ďalších výziev, aby sa stihli prostriedky do roku 2020 vyčerpať, čo môže vyústiť v zle pripravené a realizované projekty a následne v korekcie zo strany Európskej komisie. Nielenže sme nevyužili výbornú príležitosť čerpať zdroje z operačných programov, ale budeme ich v konečnom dôsledku preplácať zo štátneho rozpočtu. Sú stovky iných a lepších spôsobov ako využiť 300 miliónov z rozpočtu na podporu vedy a výskumu a výskumníci majú stovky lepších nápadov, než sa prizerať takýmto kauzám.
Fedor Gömöry
Elektrotechnik, Elektrotechnický ústav, oddelenie supravodičov, Slovenská akadémia vied
