Je najväčším hmyzom v Európe?
Pri pohľade zblízka vyzerá vskutku hrozivo. Veľké oči, silné tykadlá a dlhé nohy pokryté ostňami. Ak dodáme, že sága stepná môže dorásť až do dvanástich centimetrov, jej odstrašujúcu vizáž to iba podčiarkne.
Nie je len najväčším európskym lúčnym koníkom, ale vôbec najväčší druh hmyzu na tomto svetadiele. U nás žije iba v dvadsiatich lokalitách, aj pre susedov z Česka je tento hmyz skôr vzácnosťou.
Sága je náramne samostatná. Pri rozmnožovaní vôbec nepotrebuje partnera a pravdou je, že o samcoch týchto kobyliek nájdeme minimum záznamov. Presnejšie dva, aj tie sú sporné.
Mnohí špecialisti na hmyz, ktorých odborne nazývame entomológovia, sa domnievajú, že samce ságy stepnej vôbec neexistujú. Ak sa teda celý čas pred nami neskrývajú. Každá doteraz skúmaná populácia ság stepných totiž pozostávala iba zo samičiek.
Má sága stepná pevnejšie tykadlá?
Najčastejšie majú jasnozelenú farbu, žltohnedé sfarbenie tiež nie je neobvyklé, len o čosi vzácnejšie. Tykadlá ságy stepnej sú veľmi pevné, nie také krehké, ako u väčšiny kobyliek. Prvé dva páry nôh im slúžia pri pohybe, a tiež pri love potravy.
Sága má vynikajúce mimikry - dokonale splýva s prostredím. (zdroj: Wiki Commons)Predné nohy dravej ságy sú totiž husto posiate ostňami, takmer ako stonky ruží. Až na to, že sága si nimi, na rozdiel od ruže, pomáha, keď chce uchopiť potravu. Zadné nohy jej poslúžia pi skákaní.
Ságy dorastajú približne do siedmych až ôsmych centimetrov.
Nesmieme však zabúdať na kladielko, rozmnožovací orgán, ktorý často meria až štyri centimetre. Keď to spočítame, hovoríme už o dvanásťcentimetrovej kobylke.
Kde ju nájdeme na Slovensku?
Vedci dokonca zaznamenali aj pätnásťcentimetrové jedince, nie však na našom území. Spomínali sme, že sága je najväčší európsky hmyz. Dodávame, že žije v celej južnej Európe, od Španielska až po Kaukaz.
Severnú hranicu jej výskytu predstavuje Pálava na českej Morave a Devínska kobyla i Malé Karpaty na Slovensku.
Už podľa jej druhového mena si vieme odvodiť, v akom prostredí sa tejto kobylke páči najväčšmi. Obýva najmä vysušené stepi a presvetlené listnaté lesy. Ideálnym prostredím pre ságu stepnú sú teplé slnečné svahy obrastené množstvom krovín.
Ako sa to dá bez samčeka?
Raz do roka privedie sága na svet novú generáciu mladých kobyliek. Keďže samce nie sú naporúdzi, rozmnožuje sa spôsobom známym ako partenogenéza. Ide o rozmnožovanie bez akéhokoľvek oplodnenia.
Ságy majú špeciálne vajíčka (teraz hovoríme o vajíčkach ešte len v podobe buniek), ktoré sa dokážu deliť samy, čím vznikajú akési klony veľkej mamy. Koncom leta – v auguste či v septembri, prichádza čas, keď sága využije svoje kladielko. Do pôdy ním nakladie v priemere tridsať až dvojcentimetrových vajíčok, pričom každé ukladá samostatne. Liahnuť sa začínajú približne po dvoch či troch rokoch, no občas zostávajú v pôde aj päť zím.
V máji sa potom z vajíčok vykľuje nymfa veľmi podobná dospelej ságe. Úplnú dospelosť dosiahne v júli. Keďže život kobylky ságy trvá len približne štyri až šesť mesiacov, musí byť čerstvo dospelá samička čo najskôr schopná naklásť vlastné vajíčka.
Sága si pochutí najmä na iných kobylkách, vyhľadáva predovšetkým modlivky. Občas však v duchu hesla – čo je doma, to sa počíta, sa začnú ságy žrať aj navzájom. Akoby nemali dosť nepriateľov medzi žabami či vtákmi.
