Kde je doma?
Žije azda v každom kúte Slovenska. Od jari až do jesene na ňu môžeme natrafiť, ako sa vyhrieva na okraji lesa, vinice, alebo aj na štrkovisku.
Jašterica krátkohlavá patrí k našim najhojnejším plazom. Pravdou však je, že v minulosti boli jašteričie populácie oveľa početnejšie.
“Rovnako, ako väčšina jašteríc, aj tá krátkohlavá dokáže v prípade nebezpečenstva oddeliť chvost od tela. Stačí, ak sa ho čo i len dotknete. Chvost vám zostane v ruke a vyplašená jašterica vletí do najbližšej hromady lístia.
„
Dnes ich je čoraz menej, no niet sa čomu čudovať. Ani im sa nepozdáva v prostredí zamorenom pesticídmi.
Jašterica krátkohlavá, v minulosti nazývaná aj jašterica obyčajná, je doma vo väčšine európskych krajín. Výnimkou sú najmä južné oblasti – teda Španielsko, Taliansko a Chorvátsko. Zo škandinávskych krajín žije len v Dánsku a Švédsku. Vyskytuje sa aj v Ázii, a to až po severozápadnú Čínu.
Mapa výskytu jašterice krátkohlavej. (zdroj: WIKIMEDIA CC)Kedy stráca chvost?
Jašteričky krátkohlavé obvykle merajú dvadsať centimetrov, pričom viac ako polovicu dĺžky tela tvorí chvost. Ten chvost, ktorý ich pri útoku predátora mnohokrát zachráni.
Rovnako, ako väčšina jašteríc, aj tá krátkohlavá ho dokáže v prípade nebezpečenstva oddeliť od tela. Stačí, ak sa ho čo i len dotknete. Chvost vám zostane v ruke a vyplašená jašterica vletí do najbližšej hromady lístia.
Vďaka vysokej schopnosti regenerácie jej chvostík po čase dorastie. Aby zas mohol odpadnúť, keď bude najhoršie.
Ich hlava je v porovnaní s inými druhmi jašteríc o trochu širšia. Na krátkych nohách majú päť prstov s pazúrikmi, vďaka ktorým sa bez problémov pohybujú aj po hladkých kameňoch.
Farba jašteríc závisí predovšetkým od prostredia. Zvyčajne prevláda jasná zelená či hnedá, výnimočne však majú aj čisto čierne sfarbenie.
Farebné rozdiely sú viditeľné aj medzi pohlaviami, kým u samca na chrbte prevláda zelená farba, chrbát samičky je skôr sivý.
Má radšej sucho?
Najčastejšie si jašterica krátkohlavá voľká na čistinkách v lese, na teplých svahoch – bez ohľadu na to, či sú skalnaté alebo obrastené trávou, a vo všeobecnosti si radšej vyberá suchšie miesta.
Jašterica krátkohlavá a jej obeť. (zdroj: PIXABAY)Mnohých to prekvapuje, keďže často veríme mýtu, že pokožka plazov je slizká a k životu potrebujú poriadne vlhko.
Opak je pravdou, a tak, ako aj hady, i jašterice majú telo šupinaté, ale najmä – suché.
Patria k studenokrvným živočíchom, teplotu svojho tela nedokážu nijako regulovať, a preto sú veľmi závislé od počasia. Ak sa príliš ochladí, musia zaliezť do úkrytu, kde čakajú, kým zem opäť vyhreje slnko.
Ako už iste tušíte, zima je pre jašterice krátkohlavé obdobím odpočinku. Ukladajú sa na zimný spánok. Pod kmene stromov či do dier v skalách zaliezajú už v októbri a zo stavu hybernácie sa preberajú začiatkom jari, v marci.
Bijú sa o samičku?
Ich aktivita sa zvyšuje úmerne s rastúcou teplotou, teda čím je horúcejšie, tým viac sú čulé.
Páriť sa začínajú v apríli, no ešte prv sa samci pobijú o samičku. Súboje sú to na život a na smrť, doslova. Často sa stáva, že porazený jašteričiak neprežije. Víťaz samičku oplodní, aby mohla zakrátko – zvyčajne na prelome júna a júla, zniesť v priemere asi desať vajec. Kladie ich do vopred vyhrabanej jamky v zemine. Ani nie po dvoch mesiacoch sa začínajú liahnuť malé jašteričky.
Jašterice krátkohlavé sa živia najmä chrobákmi a pavúkmi. Samy sa stávajú potravou pre bociany, volavky alebo aj líšky. Nepriateľmi sú pre ne aj vášniví chovatelia hadov, ktorí ich často zbierajú ako potravu pre svojich domácich maznáčikov.
Hlavný zdroj: Arkive.org
