Autor: Zdeněk Urban / Quark
V roku 2003 došlo na ostrove Flores východne od Jávy k senzačnému objavu.
Austrálski a indonézski paleoantropológovia na čele s Petrom Brownom a Michaelom Morwoodom z University of New England v Armidale (štát Nový Južný Wales, Austrália) našli vo vápencovej jaskyni Liang Bua na západe ostrova kosti zvláštnych praľudí – celkovo deviatich jedincov, hoci len jedinú úplnú lebku.
Spočiatku to vyzeralo, že poslední žili ešte pred 12-tisíc rokmi. Nové datovanie nálezových vrstiev ukázalo, že to bolo dávnejšie – pred 54-tisíc rokmi.
Homo floresiensis
Praľudia merali iba niečo málo vyše jedného metra. Dobový tolkienovský ošiaľ im preto po oznámení objavu v októbri 2004 pripísal prezývku hobiti.
Hoci boli malí a ich mozgová kubatúra sa blížila šimpanzej, anatomické znaky poukazovali na príslušnosť k ľudskému rodu Homo.
Objav napriek tomu sprevádzala polemika. Oponenti považovali hobitov za chorobou zdeformovaných Homo sapiens nedávneho dáta, postihnutých napríklad mikrocefáliou alebo Downovým syndrómom.
Napokon však prevážil názor, že sú to predsa len nezávislí pravekí príslušníci rodu Homo. Dostali vedecké meno Homo floresiensis, človek floreský.
Na ostrove Flores sa predtým našli stopy praľudí druhu Homo erectus, človeka vzpriameného, spred asi 800-tisíc rokov. Ponúkalo sa, že hobiti sú ich potomkovia. No človek vzpriamený bol podstatne väčší, rozmermi tela sa dosť podobal súčasnému človeku.
Prečo boli teda hobiti takí malí?
Odpoveď ponúkli zoológovia.
