Objektív je špeciálna rubrika, v ktorej predstavujeme zaujímavé snímky či videá zo sveta vedy a technológií.
Hydrogélové guľôčky môžete poznať z váz, kde kvetom nahrádzajú vodu. Nachádzajú sa tiež v jednorazových plienkach či v robotoch s mäkkým telom.
Problém je, že roboty s hydrogélom sa pohybujú veľmi pomaly, nové zistenia by ich mohli popohnať. Pri pohybe by však hlasno pískali.
Výskum publikovali vo vedeckom časopise Nature Physics.
V štúdii sledovali guľôčky nasiaknuté vodou a hádzali ich z rôznej výšky na panvicu rozpálenú na 215 stupňov Celzia z rôznych výšok.
"Pod guľôčkou sme videli medzeru, ktorá sa otvorila a zatvorila dvetisíc až tritisíckrát za sekundu, podobne ako piest motora," vysvetľuje Waitukatis.
Vždy keď sa vlhká guľôčka dotkla panvice, vytvorila sa pod ňou para až kým sa jej povrch neskrivil a paru neuvoľnila. Vďaka uvoľnenej pare si guľôčka vytvorila kinetickú energiu a mohla poskočiť. Pri každom poskočení tiež hlasno zapískala.
Najstabilnejšie sa loptička správala pri výskoku do výšky štyri centimetre - energia, ktorú poskytla horúca platňa vtedy vyvažovala energiu stratenú pri náraze aspoň na niekoľko minút.
