BRATISLAVA. Na koncoch jej lístkov sa nachádzajú malé kvapôčky. Nie je to však rosa, ale lepivá pasca, do ktorej mäsožravá rastlina rosička chytá svoju korisť.
Mladému vedcovi Miroslavovi Krauskovi z Univerzity Komenského sa teraz podarilo zistiť, ako dokáže rosička bez zmyslových orgánov a nervovej sústavy rozoznať, čo chytila do pasce.
Výskum získal cenu dekana Prírodovedeckej fakulty UK a publikovali ho v poprednom vedeckom časopise New Phytologist.
Čo sa stane rastlinám, keď sa svet zohreje? Čítajte Kto jej sadol na lep?
Schopnosť mäsožravosti si niektoré rastliny vyvinuli, keď v pôde nedokázali nájsť dostatok živín a museli si ich doplniť inak. Niektoré začali hmyz lákať vôňami – napodobňujú napríklad zápach zdochliny - alebo sladkým nektárom.
Rosička na chytanie koristi používa lepkavý sekrét, ktorý sa tvorí na konci predĺžených výbežkov, takzvaných tentakúl. Hmyz zrejme láka práve podobnosť kvapiek s rosou.
Ak sa na lepkavú pascu chytí korisť, rosička začne tentakúlami hýbať a obalí korisť z každej strany a pomocou enzýmov ju začne rozkladať a prijímať tak živiny. Druhá časť procesu je chemická.
„Rosička začne vypúšťať enzýmy, ktoré korisť rozkladajú. Uvoľnené chemické látky rastlina vníma a tak vie, že má produkovať ďalšie enzýmy a trávenie dokončiť," vysvetľuje pre SME Miroslav Krausko.
Nie vždy sa však do pasce chytí hmyz. Niekedy sa na rastlinu prichytia listy, z ktorých by nemala žiadny úžitok. Krausko študoval to, ako rastlina rozpozná, kto jej sadol na lep.
