SME
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Slovák odhalil, ako mäsožravé rastliny spoznajú svoju korisť

Rastliny prenášajú signály podobne ako v nervová sústava človeka.

Detailný záber rosičky okrúhlolistej.Detailný záber rosičky okrúhlolistej. (Zdroj: FLICKR/CC/BERNARD DUPONT)

BRATISLAVA. Na koncoch jej lístkov sa nachádzajú malé kvapôčky. Nie je to však rosa, ale lepivá pasca, do ktorej mäsožravá rastlina rosička chytá svoju korisť.

Mladému vedcovi Miroslavovi Krauskovi z Univerzity Komenského sa teraz podarilo zistiť, ako dokáže rosička bez zmyslových orgánov a nervovej sústavy rozoznať, čo chytila do pasce.

Výskum získal cenu dekana Prírodovedeckej fakulty UK a publikovali ho v poprednom vedeckom časopise New Phytologist.

Prečítajte si tiež: Čo sa stane rastlinám, keď sa svet zohreje? Čítajte 

Kto jej sadol na lep?

Schopnosť mäsožravosti si niektoré rastliny vyvinuli, keď v pôde nedokázali nájsť dostatok živín a museli si ich doplniť inak. Niektoré začali hmyz lákať vôňami – napodobňujú napríklad zápach zdochliny - alebo sladkým nektárom.

SkryťVypnúť reklamu

Rosička na chytanie koristi používa lepkavý sekrét, ktorý sa tvorí na konci predĺžených výbežkov, takzvaných tentakúl. Hmyz zrejme láka práve podobnosť kvapiek s rosou.

Ak sa na lepkavú pascu chytí korisť, rosička začne tentakúlami hýbať a obalí korisť z každej strany a pomocou enzýmov ju začne rozkladať a prijímať tak živiny. Druhá časť procesu je chemická.

„Rosička začne vypúšťať enzýmy, ktoré korisť rozkladajú. Uvoľnené chemické látky rastlina vníma a tak vie, že má produkovať ďalšie enzýmy a trávenie dokončiť," vysvetľuje pre SME Miroslav Krausko.

Nie vždy sa však do pasce chytí hmyz. Niekedy sa na rastlinu prichytia listy, z ktorých by nemala žiadny úžitok. Krausko študoval to, ako rastlina rozpozná, kto jej sadol na lep.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4ZBJ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4ZBJ na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovenskí a svetoví vedci

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Rastliny
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.

Šéf koncernu Rosnefť Igor Sečin ukazuje Vladimirovi Putinovi plány na ropné projekty za miliardy eur.
Božidara Turzonovová.
Autorka Lucia Alchusová Chrenko vydala dosiaľ dve knihy netradičnú kuchárku Tak ma mama naučila a Bohémky so zaujímavosťami z Francúzska, kde strávila polovicu života.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.