A ustrália je z hľadiska evolúcie ľudského druhu vynikajúcim historickým laboratóriom: dátum jej prvého osídlenia ľuďmi sa stále posúva do minulosti.
Najnovšie prišli austrálski a americkí archeológovia a antropológovia s argumentom, že moderní ľudia tu žijú už 65-tisíc rokov. Pomohli im nové spôsoby datovania archeologických vykopávok zo severu kontinentu.
O vyše desaťtisíc rokov posunula príchod ľudí na južný kontinent online štúdia z Nature, ktorej prvým autorom je Chris Clarkson z Queenslandskej univerzity.
Rozsiahly medzinárodný vedecký tím k tomuto záveru dospel po analýze vykopávok z archeologickej oblasti Madjedbebe, ktorá vydáva stále nové svedectvá o dávnej histórii.
S účasťou domorodcov
Archeologické nálezisko Madjedbebe v severnej Austrálii je známe už od roku 1973. Preslávilo sa tým, že v ňom vedci našli preukázateľne najstaršie stopy ľudského osídlenia kontinentu.
Leží asi tristo kilometrov východne od mesta Darwin v rezervácii, ktorú spravujú pôvodní obyvatelia Austrálie; tí sa podieľajú nielen na vykopávkach, ale spolupracujú aj pri výskume. S týmto cieľom si založili vlastnú spoločnosť Gundjeihmi Aboriginal Corporation.
Doteraz sa na Madjedbebe našlo vyše desaťtisíc okrových malieb, zvyškov rastlín, kostí a kamenných nástrojov vrátane prvej kamennej sekery s vybrúseným ostrím.
Nástenné maľby zachytávajú dávnu históriu aj kontakty domorodcov s prvými Európanmi; vidno na nich pušky, vozy a európske lode.
Medzi artefaktmi sú obzvlášť cenné okrové „pastelky“ a iné farbivá, a taktiež kamenné nástroje svedčiace o tom, že prví tamojší obyvatelia pestovali rastliny a spracúvali drevo.
