BRATISLAVA. Niekedy sa najzaujímavejšie objavy stanú náhodou. Vedci z Technologického inštitútu v Georgii plánovali nahrať iba dvojhodinový záznam mravcov.
Až hodina záznamu navyše, ktorú výskumníci získali nechtiac, ukázala čosi podstatné.
V novej štúdii v magazíne Royal Society Open Science tak odborníci opisujú, ako dokážu mravce zo svojich tiel vybudovať stavby podobné Eiffelovej veži v Paríži.

Veža v neustálom pohybe
Mravce sa pri budovaní svojich štruktúr pohybujú podľa určitého vzorca. Putujú po stavbe a hľadajú voľné miesto, na ktorom by sa usadili.
Väčšinou také miesto nájdu na vrchole veže, zostanú na ňom a podoprú ďalšie mravce, ktoré prídu po nich. Výskumníci si však všimli ešte inú zaujímavú vec.
"Keby ste sa na mravce pozerali 30 sekúnd, nenapadlo by vám, že o 20 minút z toho vznikne niečo neuveriteľné," hovorí podľa tlačovej správy profesor David Hu, ktorý výskum viedol. "Bez toho, aby niečo plánovali, vytvoria stavbu v tvare zvona, ktorá im pomáha prežiť."
Práve veža v tvare zvona so širokou základňou mravcom umožňuje lepšie rozložiť ich hmotnosť. Na prvý pohľad sa tiež zdá, že mravce, ktoré svoje telo prepožičali podpore stavby, zostávajú nehybné.
V skutočnosti je však veža v neustálom pohybe. Centrálny stĺp klesá, akoby sa základňa topila. Mravce sa posúvajú nadol a vychádzajú z tunelov v základni. Celý tento pohyb je však veľmi nepatrný a vedci si ho všimli až vtedy, keď záznam pustili v desaťnásobnom zrýchlení.
Klesanie stĺpu potvrdil neskôr aj röntgenový časozberný záznam.
Užitočné pre dizajn
Vedci zároveň zistili, že aj keď mravce dokážu udržať 750-násobok svojej hmotnosti, pri stavbe veže svojím telom podopierajú najviac troch ďalších mravcov. Keby ich bolo viac, pustili by sa.
Výskum by teraz mohol pomôcť pri skúmaní zložitého skupinového správania zvierat či hmyzu i pri lepšom programovaní malých robotov.
Nové nápady od mravcov by si mohli odniesť aj architekti a statici pri stavbe našich budov.
DOI: 10.1098/rsos.170475