BRATISLAVA. Vnímame iba to, čomu rozumieme. A rozumieme iba tomu, čo dokážeme vo svojom jazyku pomenovať.
Tento dávny spor medzi filozofmi a vedcami sa teraz pokúsil rozhodnúť tím výskumníkov z anglickej univerzity v Sussexe. Vedci sa pozreli na vnímanie farieb: pokúsili sa ukázať, či náš jazyk určuje, aké nakoniec uvidíme farby. Niektorí kognitívni odborníci sa totiž domnievali, že to môže určovať konkrétny jazyk a jeho výrazy.
Vedci podľa novej štúdie v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences sledovali reakcie 170 britských batoliat. Päť- a šesťmesačným deťom ukazovali rôzne farebné vzorky a sledovali ich reakcie.
Ukázalo sa, že - dávno pred naučením sa reči - deti strácali záujem, ak im výskumníci ukazovali stále tú istú farbu. Naopak, keď vedci odtiene farieb menili, pozornosť bábätiek sa predĺžila a dlhšie sa na predkladané vzorky pozerali.
Znamená to, že deti registrovali zmenu farby. Bábätka takto dokázali rozoznávať päticu farieb: červenú, zelenú, modrú, žltú a fialovú.
„Prichádzame pripravení rozoznávať farby,“ vysvetľuje pre magazín Scientific American vedúca výskumu Alice Skeltonová. „Ale vďaka kultúre a jazyku niektoré rozlíšenia robiť nemusíme.“
Výskum ukázal, že ľudia dokážu rozlišovať farby ešte predtým, ako sa ich vôbec naučia pomenovávať. Biológia tak predchádza kultúre a spoločenským nánosom a zrejme neplatí, že to, čo pomenovať nevieme, jednoducho nevidíme.
Odborníci si preto myslia, že aj keď napríklad vietnamčina nerozlišuje medzi farbou oblohy a trávy, Vietnamci ten rozdiel vidia.
