BRATISLAVA. Vžitá predstava o zániku civilizácie na Veľkonočnom ostrove hovorí o bezohľadnom zničení prírodných zdrojov, hlavne stromov, ktoré na ňom rástli.
Bez stromov jeho obyvatelia nemohli postaviť lode, ktoré by im umožnili využívať ako zdroj obživy more.
Začali viac využívať pôdu, na ktorú sa čoraz viac a viac spoliehali. Tá však následkom silnej erózie prichádzala o úrodnosť.
Nič z tohto však nakoniec nemusí byť pravda.
Na Novom Zélande možno objavili stratený div sveta Čítajte Vedeli aj zúrodniť pôdu
Vedci pod vedením antropológa Carla Lipa z Binghamtonskej univerzity analyzovali pozostatky ľudí, fauny a flóry, ktoré sa našli v archeologických vykopávkach a ktoré sa datujú od prehistorického obdobia do roku 1400 nášho letopočtu.
Zamerali sa hlavne na pomer zemských k morským zdrojom, ktoré obyvatelia používali. Výsledky štúdie publikovali v magazíne American Journal of Physical Anthropology.
Výsledky uhlíkovej aj dusíkovej analýzy pritom nezávisle od seba ukázali, že vyše polovica jedál obyvateľov ostrova pochádzala z mora, čo je viac, ako ukazovali predošlé odhady.
Navyše, ďalšie analýzy prostredia ukázali, že prehistorickí obyvatelia sa dokázali vyrovnať aj s ťažkými podmienkami a vedeli ovplyvniť aj slabú úrodnosť pôdy na ostrove.
"Tiež sme zistili, že to, čo získavali zo zeme, pochádzalo z veľmi upravenej pôdy, ktorú obohacovali, aby prinášala úrodu," hovorí Lipo. Výskumníci predpokladajú, že ich znalosti nezahŕňali len schopnosť zúrodniť pôdu, ale aj znalosť, ako vylepšiť okolité prírodné podmienky či zabezpečiť si dostatočný prísun potravy.
Pobrežie Veľkonočného ostrova v Tichom oceáne. (zdroj: WIKIMEDIA CC)Chyba môže byť v našich predstavách
Všetky tieto činnosti tak poukazujú na značnú schopnosť ľudí prispôsobiť sa a odolávať prírodným podmienkam. Strata lesov na ostrove preto podľa výskumníkov nemusí byť až takou katastrofou, ako sa doteraz predpokladalo.
Nové zistenia podrývajú pôvodnú predstavu o ekocíde prostredia a dejiny ostrova môžu byť zaujímavejšie, než si vedci mysleli.
"Nie je prekvapujúce, že obyvatelia Rapa Nui nakladali so svojimi zdrojmi múdro," hovorí Lipo.
Celé to nedorozumenie podľa neho pochádza z našich predstáv o tom, ako by obživa mala vyzerať. Keď to, čo našli, s predstavami nesedelo, predpokladalo sa, že za to mohla katastrofa, no pritom to mohla byť celkom logická vec, myslí si antropológ.
DOI: 10.1002/ajpa.23273
