BRATISLAVA. Koloseum, Forum Romanum, akvadukty, Panteón a množstvo prímorských prístavov. Budovy z obdobia starovekého Ríma stoja ešte po stovkách rokov, kým moderné betónové stavby niekedy nevydržia ani zopár desaťročí.
Vedcom sa teraz podarilo odhaliť, prečo ani neustále bičovanie morských vĺn nepoškodilo rímsku architektúru. Môže za to špeciálna prísada do zmesi, ktorá spôsobí, že ani po rokoch sa betón neoslabuje, no práve naopak - je ešte silnejší.
Tím pod vedením geologičky Marie Jacksonovej z Utahskej univerzity študoval minerály a mikroskopické štruktúry rímskeho betónu. Vedci zistili, že morská voda, ktorá do betónu presakovala, spôsobila vznik prepletených minerálov a tie betónu dodali väčšiu súdržnosť.
Teraz už tento spevňujúci proces vedia opísať. Výledky štúdie zverejnili v magazíne American Mineralogist.
Mestá budúcnosti môžu byť z kostí a vajíčkových škrupín Čítajte Rímsky betón fungoval inak
Moderný betón vzniká za pomoci dnes najviac používaného portlandského cementu. Vyrába sa pálením vápenca s ílom alebo pieskom a ďalšími surovinami.
Po zmiešaní s vodou tuhne. Kamenivo, ktoré sa potom do betónu pridáva, však už so zmesou ďalej nesmie reagovať, inak vzniká problém.
Akákoľvek nevyžiadaná chemická reakcia totiž vedie k narušeniu štruktúry budov. V tomto spočíva základný rozdiel medzi dnešným betónom a tým, ktorí používali starovekí Rimania.
