BRATISLAVA. Európa zažívala v júni rekordné horúčavy a mnohé krajiny hlásia rekordne teplý jún za dlhé desaťročia. Švajčiarsko zažilo najteplejší jún od 19. storočia, Holandsko najteplejší vôbec, Španielsko a Portugalsko sa boria s požiarmi.
Tím klimatológov z viacerých univerzít a inštitútov prišiel s novým výskumom, ktorý posudzuje vplyv človeka aj na tieto prejavy počasia. Výsledky hovoria jasne – za rekordné vlny horúčav môže vo veľmi výraznej miere ľudská činnosť.
Simulácia bez človeka vyzerá priaznivejšie
"Simulovali sme možné počasie za súčasnej klímy, potom sme simulovali možné počasie bez klimatických zmien vyvolaných ľudskou činnosťou, a potom sme tieto dve miery pravdepodobnosti porovnávali," vysvetľuje jedna z autoriek výskumu, Friederike Otto z Oxfordskej univerzity.
Vedci podľa britskej verejnoprávnej stanice BBC našli veľmi výrazné rozdiely medzi modelmi počasia, do ktorých boli zahrnuté faktory spôsobované človekom, a modelmi, ktoré zmeny vyvolané človekom nereflektovali.
Vyšlo im napríklad, že v modeli, ktorý ráta aj s ľudským "príspevkom" ku globálnemu otepľovaniu, sú v Španielsku a Portugalsku náhle vlny horúčav až desaťkrát pravdepodobnejšie ako v modeli bez ľudského vplyvu.
Z extrémneho júna môže byť štandard
Podľa Roberta Vautarda z parížskeho Laboratória pre výskum klímy a životného prostredia (Laboratoire des Sciences du Climat et de l´Environnement, LSCE) je vysoko pravdepodobné, že júnové horúčavy budú v ďalších rokoch čoraz bežnejšie.
"Do polovice tohto storočia sa tento druh extrémneho tepla v júni stane v západnej Európe normou, ak nezačneme robiť okamžité kroky na obmedzenie vypúšťania skleníkových plynov," hovorí Vautard.
S klimatickými zmenami sa zaviazala bojovať väčšina štátov prostredníctvom takzvanej Parížskej klimatickej dohody. Nedávno však od nej po intervencii nového prezidenta Donalda Trumpa odstúpili Spojené štáty americké.
