BRATISLAVA. Francúzska Jeanne Calmentová prežila takmer celú svoju rodinu.
Pred dvadsiatimi rokmi umrela prirodzenou smrťou vo veku 122 rokov. Je doposiaľ najdlhšie žijúcou známou osobou na svete.
Jej vysoký vek nemusí byť ťažké prekonať. Vedci sa snažili nájsť hranicu maximálnej dĺžky života, no k žiadnej sa nedopátrali. Človek sa podľa nich môže pri najlepších podmienkach dožiť aj vyššieho veku.
Svoje výsledky publikovali vo vedeckom časopise Nature.
Už sme dosiahli maximálnu dĺžku ľudského života Čítajte Hranica neexistuje
Ľudský život
Stredná dĺžka života - priemerný počet rokov, ktorý môže prežiť osoba, ak sa nezmenia úmrtnostné pomery. V krajinách, ktoré majú vysokú úmrtnosť novorodeniatok môže byť stredná dĺžka života len 35 rokov. Neznamená to však, že v krajine neexistujú starí ľudia a všetci umrú v 35.
Maximálna dĺžka života - odhad maximálneho času, ktorý by človek mohol prežiť medzi pôrodom a smrťou ak sú okolnosti optimálne pre jeho dlhovekosť.
Ľudia ako Jeanne Calmentová fascinujú vedcov roky. Lekári aj biológovia chcú vedieť, akého najdlhšieho veku sa môže človek dožiť.
Autori štúdie z McGillovej univerzity analyzovali záznamy o dĺžke života u najdlhšie žijúcich ľudí zo Spojených štátov, Veľkej Británie, Francúzska a Japonska. Dáta siahali až do roku 1968.
Štatistiky podľa nich nenaznačujú, že by dĺžka ľudského života mala teoretickú hornú hranicu.
Tieto výsledky prišli menej ako rok po tom, čo iná skupina vedcov - taktiež v časopise Nature - tvrdila, že ľudia už dosiahli svoju maximálnu hranicu - 115 rokov.
Nová štúdia záver odmieta. Človek sa môže dožiť rovnakého veku ako Calmentová a možno aj viac. Maximálna možná dĺžka života sa podľa autorov stále mení.
„Proste nevieme, aký je vekový limit. Vieme preukázať, že maximálna a priemerná dĺžka života sa môže naďalej zvyšovať ďaleko do dohľadnej budúcnosti,“ píše v tlačovej správe McGillovej univerzity spoluautor štúdie Siegfried Hekimi.
Storoční blázni
Maximálna dĺžka života rastie podľa autorov rovnako ako stredná dĺžka života - čo je priemerný počet rokov, ktorý pravdepodobne prežije osoba za predpokladu, že sa nezmenia úmrtnostné pomery.
“Keby sme im povedali, že jeden deň sa väčšina ľudí môže dožiť až 100 rokov, povedali by, že sme blázni.
„
Najčastejšie sa údaj stredná dĺžka života určuje pri narodení. Ľudia, ktorí sa na Slovensku narodili v roku 1960 mohli očakávať, že sa dožijú v priemere 70 rokov. V roku 1993 bola stredná dĺžka života 72 rokov a v súčasnosti vyskočila na 76 rokov.
V rozvinutejších krajinách bol tento stúpajúci trend ešte viditeľnejší. Priemerný Kanaďan by sa v roku 1980 dožil 60 rokov, dnes až 82 rokov. Maximálna dĺžka podľa autorov nasleduje rovnaký trend a neustále sa zvyšuje.
V budúcnosti ju smerom hore posunú technológie, medicínske zásahy a vylepšenia životných podmienok. Hekimi si však netrúfa povedať, aká bude dĺžka života v budúcnosti.
"Je ťažké to uhádnuť," dodáva Hekimi. "Pred tristo rokmi žilo veľa ľudí iba krátke životy. Keby sme im povedali, že jeden deň sa väčšina ľudí môže dožiť až 100 rokov, povedali by, že sme blázni."
Gén ľudskej dlhovekosti predsa len existuje Čítajte doi: 10.1038/nature22786
