SME

Vedci vyriešili tisícročnú záhadu jasnej nočnej žiary

Výskumníci sa pozreli na fenomén, ktorý spomínajú už antické texty.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: ESO/Y. Beletsky)

BRATISLAVA. Opisoval ich už Plínius Starší. Sto rokov pred našim letopočtom sa podľa jeho zápiskov v noci rozžiarila obloha a toto nočné slnko sa objavovalo počas mnohých ďalších nocí. Podobný fenomén opisujú aj záznamy z konca 18. či zo začiatku 20. storočia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Až dosiaľ však výskumníci netušili, čo zelené nočné svetlo spôsobuje – aj keď sa obloha údajne rozžiarila až tak, že podľa historických prameňov pri nej dokázali ľudia čítať knihy.

Až nová štúdia v magazíne Geophysical Research Letters opisuje, čo sa za tajomným fenoménom ukrýva. Pomôcť by dokonca mohla astronómom.

SkryťVypnúť reklamu

Pomohli satelity

Gordona Shepherda záhadný nebeský proces fascinoval roky. Spolu s kolegom Youngminom Choom sa preto rozhodli preskúmať dáta zo staršieho satelitu Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).

V záznamoch WINDII na skúmanie vyšších vrstiev atmosféry hľadali anomálie, ktoré by naznačovali čudné svetielkovanie na oblohe.

Keď vedci vylúčili polárnu žiaru či prechod kozmických telies atmosférou, zostali im takéto udalosti. Následne sa pozreli, ako celý proces prebiehal a čo sa počas neho odohráva.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4YJT na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 1
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


2
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu