Kedy zablúdi na Slovensko?
U nás je skôr raritou. Belaňa tundrová alebo ak chcete sova snežná hniezdi najmä v chladnej ruskej tundre, ale aj na severe Škandinávie, Ázie, a tiež v Kanade. Nad naším územím prelietava len výnimočne, najmä, ak v jej domovine napadne priveľa snehu.
Patrí medzi najväčšie sovy. Po výrovi skalnom je belaňa druhou najrobustnejšou sovou, ktorá sa vyskytuje na území Európy. Dorastá približne do šesťdesiatich centimetrov, no rozpätie jej krídel môže dosiahnuť až jeden a pol metra. Samička je oproti svojmu druhovi o čosi väčšia aj ťažšia. Kým dospelý samček váži najviac dva a pol kilogramu, hmotnosť samice sa pohybuje na hranici troch kilogramov. Rozdielne je i sfarbenie. Kým samec má perie snehobielej farby, jeho družke na bielom tele kontrastujú čierne škvrny.
Operenie belaní je oveľa hustejšie a tvrdšie v porovnaní s ostatnými sovami. Musí ich totiž uchrániť pred mrazmi, veď hniezdia až za polárnym kruhom. V hustom perí ukrývajú pazúry aj silný zobák. Svietia im len veľké oči s jasnožltou dúhovkou.
Prečo opúšťa polárne oblasti?
Nad strednou Európou, teda aj nad Slovenskom, lieta belaňa len zriedkavo, výlučne v zimných mesiacoch, keď na severe mrzne, len tak treští. Nevyženie ju však chlad, ale veľa snehu, ktorý jej sťažuje lov potravy. Číslom jedna na jedálničku belaní sú lumíci – severské hlodavce, ktoré sa vzhľadom ponášajú na naše škrečky.
Sovy snežné zvyčajne neputujú veľmi ďaleko od hniezdisk a zimujú skôr v južnej Škandinávii či pobaltských štátoch. Neraz sa však vyberú na potulky do vzdialenejších končín. Vtedy ich možno výnimočne pozorovať nielen u nás, ale aj na juhu Európy.
Časť cesty z polárnych oblastí na juh niekedy preplávajú – unavené dlhým letom pristanú na palube nákladných lodí. Keď cítia vyčerpanie, neriskujú prelet ponad nekonečný Atlantický oceán.
Čo má vplyv na počet vajec?
Tok belaní tundrových sa začína v apríli. S budovaním hniezda si veľké starosti nerobia – postačí im priehlbina v zemi na nejakom vyvýšenom mieste. Sovy jamku vystieľajú perím. Hniezdo je tak pripravené na znášku vajec, ktorá prichádza zvyčajne v máji, prípadne na prelome mája a júna. Zvláštnosťou je, že počet vajec priamo súvisí s dostupnosťou potravy. Ak sú práve premnožené lumíky, samica znesie viac vajíčok. Prvoradá je totiž snaha postarať sa mladým o pravidelný prísun potravy. V hniezde belaní preto môžeme nájsť tri, ale aj dvanásť mladých sôvät.
Mama sova sedí na znáške približne päť týždňov, pričom sústredne hliadkuje zo svojej vyvýšenej pozorovateľne. Sovičky sa po okolí rozliezajú už približne po dvadsiatich dňoch od vyliahnutia, no až dvojmesačné mláďatá sú plne schopné letu.
Okrem lumíkov lovia belane aj rôzne iné cicavce až do veľkosti zajaca. Vo vzduchu si tieto dravce trúfnu na vtáky veľké ako husi. Sovy snežné dokážu letieť úplne potichu, takže ich korisť do poslednej chvíle netuší, čo ju čaká.
Sú vzácne?
Sovy väčšinou lovia v noci, belane sú však výnimkou. Na svoju korisť striehnu bez ohľadu na to, či im svieti slnko alebo mesiac.
Ak sme v úvode spomenuli, že tieto krásne vtáky sú na našom území raritou, dodávame, že inak tomu nie je ani v prostredí, kde prirodzene zimujú. V Európe žije podľa hrubého odhadu 1500 až 4500 párov belaní, pričom takmer celá populácia sa sústreďuje v európskom Rusku a Grónsku. Mimo týchto krajín už hniezdi len niekoľko desiatok belaní, ani to nie je každoročným pravidlom. Majestátne biele sovy sú preto veľmi vzácne. A nielen u nás.
