BRATISLAVA. Bolo to vidno už desaťročia pred kritickým momentom, no v nadmernom love veľrýb sa stále pokračovalo. Nezmenšoval sa len počet veľrýb, ale aj veľkosť týchto morských cicavcov, ktoré môžu merať aj tridsať metrov.
Christopher Clements z Univerzity v Zürichu porovnával veľkosť ulovených veľrýb od roku 1900 do roku 1985, keď vstúpil do platnosti celosvetový zákaz lovu veľrýb.
„Pozreli sme sa na údaje o vráskavcoch ozrutných, vráskavcoch myšok, vráskavcoch severných a vorvaňoch tuponosých. Zistili sme, že ich veľkosť sa výrazne zmenšovala, napríklad vorvane boli v 80. rokoch priemerne o štyri metre kratšie ako v roku 1905,“ cituje ho BBC.
Keby sme to vedeli
Došlo k tomu podľa neho zrejme tak, že lovci si cielene vyberali najväčšie jedince a párili sa tak čoraz menšie veľryby. „Znamená to, že varovné signály sme videli štyridsať rokov pred tým, ako nastal kolaps veľrybích populácií,“ hovorí Clements.
Ak by sme podľa neho tieto údaje mali v 40. alebo v 50. rokoch minulého storočia, keď sa už dalo zmenšovanie pozorovať, lov veľrýb sa mohol obmedziť už vtedy a zabránilo by sa tak najhoršiemu.
Očakáva, že skúmanie veľkostí jedincov by mohlo pomôcť aj pri iných živočíšnych druhoch, ktoré môžu byť ohrozené. „Mohli by sme zasiahnuť skôr, aby sme tomu zabránili,“ dodáva Clements.
Nestačia len čísla
Nadmerný rybolov môže populácie morských živočíchov zničiť natoľko, že návrat do pôvodného stavu bude trvať desaťročia, ak je to ešte vôbec možné. Ako ukážkový príklad tohto javu sa uvádzajú práve veľryby.
Spoluautor štúdie Mark Hindell z austrálskej Tasmánskej univerzity zdôrazňuje, že na to, aby sme vedeli vyhodnotiť hrozbu, nestačí len počítať jedince.
„Ak sa zameriate len na to, môžu vám ujsť mnohé ďalšie veci, ktoré sa v číslach neprejavia. Napríklad zmeny v správaní. A potom pre vás môže byť kolaps ich populácie šokom,“ hovorí pre The Australian.
