DETSKÁ RUBRIKA

Ryšavka krovinná je nám stále nablízku, zvyčajne si ju ani nevšimneme

Mäsožravcom sa ryšavka stáva z donútenia. Ak má dostatok semien, orieškov či húb, na hmyz sa neulakomí. Keď však musí, zožerie aj dážďovku.

Ryšavka krovinná.(Zdroj: WIKIMEDIA)

Prečo si ich takmer nikdy nevšimneme?

Len ťažko nájdeme miesto, kde by sa aspoň na chvíľu nemihla. Napriek tomu je ryšavka ako fantóm a väčšina z nás ju nikdy nevidela. Aktívna je totiž len v noci. Celé dni zvyčajne prespí ukrytá vo svojom hniezde a vylieza z neho najmä kvôli prázdnemu brušku. Vždy však čaká na súmrak.

Poznáme viac druhov ryšaviek, lesnú i tmavopásu, no práve ryšavka krovinná je zo všetkých najprispôsobivejšia a preto najpočetnejšia.

Na dôvažok je tiež mimoriadne plodná.

S výnimkou severnej Škandinávie žijú ryšavky v celej Európe, vrátane Islandu. Obývajú aj malú oblasť na severe Afriky.

Naraziť na ne môžeme takmer vo všetkých podnebných pásmach, vzácnosťou sú iba v horskom prostredí. Uprednostňujú otvorenú krajinu, v ktorej sa zabývajú na okrajoch lesov, hájov či ovocných sadov.

Nájdeme ich na poliach, krovinatých stráňach, aj v blízkosti potokov. Voda však nie je podmienkou, keď si ryšavky vyberajú miesto trvalého bydliska. Preto sa občas usadia aj v kríkoch mestských parkov. Sú nám teda stále na blízku, no často o nich ani netušíme.

Majú dlhé labky?

Ryšavka krovinná je približne rovnako veľká ako myš domáca, meria osem až jedenásť centimetrov. Chvostík má len o čosi kratší ako telo. Pri narodení ryšavky nevážia viac ako dva gramy a v dospelosti sa vypasú najviac na štyridsať gramov, teda ešte menej, ako váži jedno slepačie vajíčko.

Voláme ich síce ryšavkami, no srsť na chrbte majú skôr sivohnedú, kde-tu im vidno čierne chĺpky. Bruško je sfarbené na belavo. Poznávacím znamením ryšaviek sú, ako pri väčšine myšovitých hlodavcov, výrazné uši a čierne očká.

Príroda nadelila ryšavkám dômyselný tuning v podobe veľmi dlhých zadných paciek. Vďaka nim môžu pri behu poskakovať a kľučkovať medzi prekážkami.
Keďže sú to tvory veľmi zvedavé, zadné laby využívajú, aj keď chcú vetriť po okolí. Postavia sa na ne, poriadne sa povytiahnu a s nastraženými uškami mapujú situáciu.

Ani na čuch si ryšavka krovinná nemôže sťažovať. Má ho natoľko vycibrený, že presne vie, kde v pôde pod jej labkami gazdiné predtým zasiali fazuľu či hrach. Neunavuje sa rozhrabávaním celej záhradky, vždy ide na istotu.

Jedia radšej orechy či dážďovky?

Mäsožravcom sa ryšavka stáva iba z donútenia. Ak má dostatok semien, orieškov či húb, na hmyz sa neulakomí. Keď však musí, zožerie aj dážďovku.

Čo sa do nej nezmestí, odkladá do komôrok vo svojom úkryte. Hniezdo si ryšavky zvyčajne vybudujú pod zemou, no občas sa ubytujú aj na zemskom povrchu. Obydlie by vtedy malo byť dokonale zamaskované.

Počas roka nežijú v nijak zvlášť organizovaných skupinách. Platí však, že vedúce postavenie v ich družine má dospelý samec.

Žijú len pár mesiacov?

Dokážu sa vyšplhať aj na stromy, no nie sú také zdatné lezkyne, ako ich príbuzné ryšavky lesné.

Ako sme už spomínali, ryšavky sú veľmi plodné zvieratá. Rozmnožovať sa začínajú už v apríli a neprestávajú do neskorej jesene. V tomto období stihnú vrhnúť približne trikrát, pričom v každom vrhu býva v priemere päť až sedem mláďat. A to už je celkom početná rodinka. Mláďatá sa rodia už tri týždne po oplodnení, holé a slepé. Po štrnástich dňoch sa im otvoria očká a dorastie im aj srsť, ktorá je podstatne tmavšia, ako u dospelých ryšaviek.

Dospievajú rýchlo. Musia. Ryšavky sa totiž nedožívajú viac, ako štyri mesiace.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  4. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  5. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  7. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  8. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  9. Rastie nám pokrivená generácia?
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  1. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  5. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  6. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  7. Detské zúbky sú veda
  8. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  9. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 8 634
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 3 139
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 684
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 107
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 258
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 242
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 051
  8. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 988
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 810
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 787

Téma: Detská rubrika o zvieratkách


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Žiadne potraviny a autobus raz za týždeň. Okraj kraja, na ktorý sa zabudlo

Ľudia v Prešovskom samosprávnom kraji o práci župana veľa nevedia. Trápia ich najmä cesty a nezamestnanosť, ale aj životné prostredie.

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.

Neprehliadnite tiež

Ničnerobenie a knihy. Desať najlepších spôsobov, ako si oddýchnete

Najväčšia štúdia o oddychu mala prekvapivé výsledky.

Najrýchlejší kábel zrýchli internetové prepojenie medzi Európou a Amerikou

Kábel rozloží riziko výpadkov pri katastrofách na východnom pobreží USA.

Ako vedci vyvíjajú roboty, ktoré chodia ako ľudia

Kývať nohami nestačí. Ak chcú roboty chodiť, musia najprv pochopiť možnosti svojho tela.

Odomykanie mobilov obrazcom nie je bezpečné

Všetci rozmýšľame príliš podobne.