SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky
DETSKÁ RUBRIKA

Ryšavka krovinná je nám stále nablízku, zvyčajne si ju ani nevšimneme

Mäsožravcom sa ryšavka stáva z donútenia. Ak má dostatok semien, orieškov či húb, na hmyz sa neulakomí. Keď však musí, zožerie aj dážďovku.

Ryšavka krovinná.Ryšavka krovinná. (Zdroj: WIKIMEDIA)

Prečo si ich takmer nikdy nevšimneme?

Len ťažko nájdeme miesto, kde by sa aspoň na chvíľu nemihla. Napriek tomu je ryšavka ako fantóm a väčšina z nás ju nikdy nevidela. Aktívna je totiž len v noci. Celé dni zvyčajne prespí ukrytá vo svojom hniezde a vylieza z neho najmä kvôli prázdnemu brušku. Vždy však čaká na súmrak.

Poznáme viac druhov ryšaviek, lesnú i tmavopásu, no práve ryšavka krovinná je zo všetkých najprispôsobivejšia a preto najpočetnejšia.

Na dôvažok je tiež mimoriadne plodná.

S výnimkou severnej Škandinávie žijú ryšavky v celej Európe, vrátane Islandu. Obývajú aj malú oblasť na severe Afriky.

Skryť Vypnúť reklamu

Naraziť na ne môžeme takmer vo všetkých podnebných pásmach, vzácnosťou sú iba v horskom prostredí. Uprednostňujú otvorenú krajinu, v ktorej sa zabývajú na okrajoch lesov, hájov či ovocných sadov.

Nájdeme ich na poliach, krovinatých stráňach, aj v blízkosti potokov. Voda však nie je podmienkou, keď si ryšavky vyberajú miesto trvalého bydliska. Preto sa občas usadia aj v kríkoch mestských parkov. Sú nám teda stále na blízku, no často o nich ani netušíme.

Majú dlhé labky?

Ryšavka krovinná je približne rovnako veľká ako myš domáca, meria osem až jedenásť centimetrov. Chvostík má len o čosi kratší ako telo. Pri narodení ryšavky nevážia viac ako dva gramy a v dospelosti sa vypasú najviac na štyridsať gramov, teda ešte menej, ako váži jedno slepačie vajíčko.

Skryť Vypnúť reklamu

Voláme ich síce ryšavkami, no srsť na chrbte majú skôr sivohnedú, kde-tu im vidno čierne chĺpky. Bruško je sfarbené na belavo. Poznávacím znamením ryšaviek sú, ako pri väčšine myšovitých hlodavcov, výrazné uši a čierne očká.

Príroda nadelila ryšavkám dômyselný tuning v podobe veľmi dlhých zadných paciek. Vďaka nim môžu pri behu poskakovať a kľučkovať medzi prekážkami.
Keďže sú to tvory veľmi zvedavé, zadné laby využívajú, aj keď chcú vetriť po okolí. Postavia sa na ne, poriadne sa povytiahnu a s nastraženými uškami mapujú situáciu.

Ani na čuch si ryšavka krovinná nemôže sťažovať. Má ho natoľko vycibrený, že presne vie, kde v pôde pod jej labkami gazdiné predtým zasiali fazuľu či hrach. Neunavuje sa rozhrabávaním celej záhradky, vždy ide na istotu.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedia radšej orechy či dážďovky?

Mäsožravcom sa ryšavka stáva iba z donútenia. Ak má dostatok semien, orieškov či húb, na hmyz sa neulakomí. Keď však musí, zožerie aj dážďovku.

Čo sa do nej nezmestí, odkladá do komôrok vo svojom úkryte. Hniezdo si ryšavky zvyčajne vybudujú pod zemou, no občas sa ubytujú aj na zemskom povrchu. Obydlie by vtedy malo byť dokonale zamaskované.

Počas roka nežijú v nijak zvlášť organizovaných skupinách. Platí však, že vedúce postavenie v ich družine má dospelý samec.

Žijú len pár mesiacov?

Dokážu sa vyšplhať aj na stromy, no nie sú také zdatné lezkyne, ako ich príbuzné ryšavky lesné.

Ako sme už spomínali, ryšavky sú veľmi plodné zvieratá. Rozmnožovať sa začínajú už v apríli a neprestávajú do neskorej jesene. V tomto období stihnú vrhnúť približne trikrát, pričom v každom vrhu býva v priemere päť až sedem mláďat. A to už je celkom početná rodinka. Mláďatá sa rodia už tri týždne po oplodnení, holé a slepé. Po štrnástich dňoch sa im otvoria očká a dorastie im aj srsť, ktorá je podstatne tmavšia, ako u dospelých ryšaviek.

Skryť Vypnúť reklamu

Dospievajú rýchlo. Musia. Ryšavky sa totiž nedožívajú viac, ako štyri mesiace.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Detská rubrika o zvieratách

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 2 785 prípadov a 16 úmrtí (minúta po minúte)

Celkovo sa koronavírusom na Slovensku nakazilo 51 728. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 200 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.
Ilustračné foto.

Kde išlo o veľa, tam sa objavil. Kto je právnik Zoroslav Kollár?

Zadržaný právnik má zaujímavú minulosť.

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.
Premiér Igor Matovič.

Neprehliadnite tiež

Podcast Zoom

Zoom: Vedci odmerali dosiaľ najkratší čas

Týždenný prehľad noviniek z vedy.

Vedátorský podcast

Čo poháňa rozpínanie vesmíru? Vedci zvažujú rôzne možnosti

Tmavá energia je jedna z najväčších záhad vo fyzike.

Rôzne pohľady na kométu Čurjumov-Gerasimenko zo sondy Rosetta.

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.