SME
Nedeľa, 5. február, 2023 | Meniny má Agáta

Ako tisíce utopených pakoní udržujú cyklus života v Afrike

Utopené zvieratá dodajú rieke niekoľko desiatok ton živín.

Pohľad na zver v tanzánskom národnom parku Serengeti.Pohľad na zver v tanzánskom národnom parku Serengeti. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Každý rok sa vyše 1,2 milióna pakoní (Connochaetes) ženie po savanách oblasti Serengeti v severnej Tanzánii. Prejdú vyše 1800 kilometrový okruh medzi Tanzániou a Keňou a spasú 4500 ton trávy. Pohľad na migráciu je taký silný, že si vyslúžil umiestnenie medzi prírodnými divmi Afriky.

Na začiatku roka sa pakone zhromaždia na okraji chráneného územia parku Serengeti, kde samice počas januára až marca porodia. Mláďatá pritom dokážu už za dva dni utekať tak rýchlo ako ich matky.

Stádo počas týchto mesiacov zároveň spása trávu, aby sa pripravilo na cestu. Je však zvláštne, že ešte stále nevieme, čo vlastne celú migráciu v apríli spustí - vedci nepozorovali žiaden signál, ktorý by určil, že je čas ísť. Tiež nevedia, prečo sa pakone vlastne do púte púšťajú.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V máji sa už po savanách ženú stáda dlhé 40 kilometrov. Je pritom zaujímavé sledovať stáda zhora, pretože snímky ukazujú pozoruhodnú organizovanosť zvierat, ktorá jedincom nemusí byť vôbec zrejmá.

Niekoľko stoviek tých najslabších podľahne počas púte hladu, vyčerpaniu, či chorobám.

Až začiatkom júla sa zvieratá dostávajú k rieke a začnú ju prekračovať.

Tisícky zdochlín

V tomto bode zvieratá narazia na rieku Mara, kde sa zázrak prírody mení na tragickú scénu.

Tisíce zvierat sa pri pokuse prejsť cez riečisko nedokážu dostať cez prudký breh, ďalšie sa utopia na perejách rieky, niektoré nájdu smrť v tlamách krokodílov.

Vo vode tak nakoniec ostanú tisícky zdochlín, ktoré páchnu a priťahujú supy či mrchožrútov.

Vedci teraz po prvý raz zmerali, aký je rozsah takéhoto umierania a aký dopad má na ekosystém. Zistili, že každoročne takto zomrie približne 6200 pakoní, čo je ekvivalentom množstva mäsa z desiatich vráskavcov ozrutných.

SkryťVypnúť reklamu

Pozostatky zvierat nielenže predstavujú živnú pôdu pre celý miestny ekosystém, dokonca aj z kostí je úžitok: stáva sa z nich akési hnojivo rieky.

Niekoľko tonový prídel živín

Amanda Subaluskyová a jej manžel Christopher Dutton z Caryovho inštútu ekosystémových štúdií v štáte New York šesť rokov pozorovali dopad mŕtvol pakoní na ekosystém.

Dôkladne zdokumentovali hromady zdochlín, preskúmali zvieratá, ktoré sa na mieste kŕmili a analýzou stabilných izotopov zisťovali, na aké miesto v potravinovom reťazci patria takto získané živiny.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Zakladatelia spoločnosti SurgLogs

Slovenský startup digitalizuje americké zdravotníctvo.


4. feb

Špeciálne rozhovorové vydanie podcastu Zoom s Luciou Ciglar.


a 1 ďalší 4. feb
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 4. feb
Ilustračné foto.

V Čile sa už platí za extra člena.


3. feb
SkryťZatvoriť reklamu