BRATISLAVA. Veľké plynné planéty museli vznikať veľmi rýchlo po vzniku slnečnej sústavy. Svoj materiál - prach a plyn - získavali z novozrodenej hviezdy, ktorá ho svojou energiou odtláčala od seba.
Jupiter, najstaršia planéta našej slnečnej sústavy, tento súboj síl vyhral. Ako prvé si vytvoril pevné jadro, ktoré k sebe gravitáciou priťahovalo okolitý plyn.
Nový výskum naznačuje, že sa tak udialo už milión rokov po vzniku našej slnečnej sústavy. Výsledky publikovali vo vedeckom časopise PNAS.
Bez vzoriek z Jupitera
Narozdiel od Zeme, Marsu či Mesiaca nemôžu vedci skúmať priamo vzorky z Jupitera či jeho jadra. Skúmali preto zloženie asteroidov, ktoré pochádzajú z pásu asteroidov medzi Jupiterom a Marsom.
Ich analýzou zistili, že pochádzajú z dvoch odlišných hmlovinových zásobníkov. Tieto dve hmloviny existovali súčasne v období medzi jedným až štyrmi miliónmi rokov po vzniku slnečnej sústavy, ale boli fyzicky oddelené.

"Najpravdepodobnejší mechanizmus tohto účinného oddelenia je vznik Jupitera, ktorý otvoril medzeru v disku (rovina plynu a prachu z hviezd) a zabránil výmene materiálu medzi týmito dvoma zásobníkmi," vysvetľuje v tlačovej správe národného laboratória Lawrencea Livermora v Kalifornii vedúci štúdie Thomas Kruijer.
Prečo nie sú v slnečnej sústave superzeme?
Poznanie veku Jupitera je kľúčom k pochopeniu, ako sa vyvíjala slnečná sústava smerom k dnešnému rozloženiu. Aj keď modely predpovedali, že Jupiter vznikol pomerne skoro, doteraz jeho vznik nebol nikdy datovaný.
Asteroidy naznačujú, že jeho jadro vzniklo už milión rokov po vzniku slnečnej sústavy.

Za tento čas jadro Jupitera mohlo narásť až na veľkosť dvadsiatich Zemí. Ďalšie dva až tri milióny rokov narástlo jadro asi na veľkosť 50 Zemí.
Jupiter vďaka svojmu rýchlemu vzniku slúžil ako bariéra - zabraňoval vnútornému prenosu materiálu v disku okolo hviezdy. To môže podľa vedcov vysvetliť, prečo v našej slnečnej sústave nie je žiadna superzem - planéta, ktorá má väčšiu hmotnosť ako Zem.