Vo vedeckých výskumoch sa občas prepletá fantázia s realitou. Napríklad reči o hviezde smrti Nemesis, ktorá sa vraj skrýva kdesi vo vesmírnych diaľavách a ovplyvňuje pohyby komét a asteroidov v našej Slnečnej sústave, sa zdajú byť ako rozprávky.
Nový výskum vedcov z dvoch prestížnych amerických inštitúcii však hovorí niečo iné: hviezda smrti Nemesis, pomenovaná podľa gréckej bohyne odplaty a pomsty, mohla skutočne existovať.
Podľa vedcov je dokonca pravdepodobné, že Nemesis sa narodila spolu so Slnkom v čase formovania Slnečnej sústavy, teda pred viac ako 4,5 miliardami rokov. Potvrdil to spoluautor štúdie zverejnenej predbežne online na arXiv.org Steven Stahler.
Nemesis? Áno, ale...
Stahler, astronóm z prestížnej Kalifornskej univerzity v americkom Berkeley, pre webové univerzitné stránky povedal: „Pokiaľ ide o Nemesis, my hovoríme áno. Pravdepodobne existovala, aj keď to bolo už veľmi dávno.“
V podstate je však predpoklad o (veľmi dávnej) existencii hviezdy smrti iba vedľajším výstupom výskumnej práce, článok o ktorej napokon vyjde v rovnako prestížnom odbornom časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.
Štúdia je založená na dlhodobom skúmaní molekulárneho mračna v súhvezdí Perzea, vzdialeného 600 miliónov svetelných rokov, ktoré je dlhé 50 miliónov svetelných rokov. Pozorovanie, samozrejme, dopĺňajú počítačové simulácie, lebo ani astronómia už dávno nie je len záležitosťou pozorovania.
Mračno s odhadovanou hmotnosťou vyše 10 miliónov našich Sĺnk je obrovskou kozmickou pôrodnicou. Vďaka búrlivému procesu tvorby nových hviezd sa skladá najmä z hviezdnych „novorodencov“, ktorí sa budú v dospelosti hmotnosťou podobať na naše Slnko.
Z počítačových simulácií vyplynulo, že prakticky všetky sa zrodili ako dvojhviezdy, ktoré síce fungujú podľa rôznych pravidiel, no vždy tvoria pár. Je jedno, či vzdialenejší alebo menej vzdialený. A teoreticky práve takýto scenár mohol stáť aj pri zrode našej hviezdy.
Mimochodom nie je bez zaujímavosti, že jedným z najprestížnejších zástancov existencie hviezdy Nemesis bol Richard Muller, tiež z Kalifornskej univerzity v Berkeley.
Muller už v roku 1984 uvažoval o tom, že ide o červeného trpaslíka vzdialeného 1,5 svetelného roku, ktorý má na svedomí napríklad dopad Chixculubského meteoritu pred 65 miliónmi rokov a následné masové vymieranie.
Neskôr prišli ďalšie „farebné“ tipy – nebezpečný trpaslík nie je červený, ale hnedý či dokonca biely, prípadne ide o málo hmotnú hviezdu iba niekoľkokrát masívnejšiu ako najväčšia planéta Slnečnej sústav Jupiter. Nikdy sa však nič podobného nenašlo.
Napokon aj z nového výskumu vyplýva, že Nemesis mohla existovať, no už dávno zmizla kdesi v hlbinách Mliečnej cesty z dohľadu našich prístrojov.
Prečo práve dvojhviezdy?
Striedanie dňa a noci je pre nás pozemšťanov úplne bežné, keďže od kolísky si zvykáme na jedno Slnko. Moderná astronómia však priniesla dôkazy, že v tomto smere sme vo vesmíre skôr výnimoční.
