BRATISLAVA. Pred 131 rokmi, tesne po polnoci 10. júna, zasiahlo severný ostrov Nového Zélandu niekoľko zemetrasení. Tie predznamenali výbuch sopky, ktorý do výšky 10 kilometrov vychrlil dym a popol.
Výbuch Mount Tarawery zabil do 150 ľudí a predpokladá sa, že zničil aj ôsmy prírodný div sveta, ružové a biele terasy jazera Rotomahana na Novom Zélande.
Terasy mali byť vtedy najväčším ložiskom kremeňa svojho druhu na svete a obrovským lákadlom pre turistov. Biele ležali na severovýchode jazera, ružové na neďalekom brehu.
Novozélandskí vedci teraz predpokladajú, že sa im podarilo nájsť miesto, kde by sa tento prírodný div mohol ukrývať. Mal by sa nachádzať 10 až 15 metrov pod povrchom, pod vrstvami bahna a popola. Dokonca by tak podľa nich mohol zostať zachovaný.
Prišli na to podobne, ako sa začínajú dobrodružné príbehy: vďaka denníku.
Biele terasy na jazere Rotomahana. (zdroj: PROFIMEDIA)Pomohla forenzná kartografia
"Stali sa najväčšou turistickou atrakciou na južnej pologuli a Britského impéria, navštevovali ho lode plné ľudí z Veľkej Británie, Európy či z Ameriky. No vtedajšia vláda nikdy nevykonala prieskum, takže sa neuchovali žiadne údaje o zemepisnej šírke či dĺžke," hovorí Rex Bunn, jeden z výskumníkov.
Nemecko-rakúsky geológ Ferdinand von Hochstetter v ňom zanechal veľmi podrobný popis miesta, kde sa div nachádzal. Ešte v roku 1859 zameral celé jazero Rotohamana.
Zanechal tiež štvorcovú mapu, vďaka ktorej bádatelia mohli určiť mierku a orientáciu. Terasy umiestnil 20 kilometrov na juhovýchod od mesta Rotorua.
Vďaka forenznej kartografii tak mohli porovnať vtedajšiu mapu so súčasnou topografiou terénu. Ten sa však od výbuchu o takmer 30 rokov neskôr po načrtnutí mapy výrazne zmenil. Georeferenciou však našli miesta, kde by mali terasy vyvierať, no nachádzajú sa pochované pod zemou.
Podarilo sa im však nájsť určité rysy terénu, ktoré boli rovnaké a priblížili sa tak k približnej polohe terás. Algoritmus, ktorý pre tento účel vytvorili, by ich k nim mal priviesť s odchýlkou plus mínus 35 metrov.
Požiadali o vykopávky
"Spoliehali sme sa na jediný prieskum tejto časti Nového Zélandu vôbec, takže sme si istí, že kartografia je správna. Hochstetter bol veľmi dobrým kartografom," hovorí Bunn.
Bunn verí, že terasy by stále mohli byť v dobrom stave a po vykopaní by sa mohli dať obnoviť. Na ich odhalenie však bude potreba ešte celkový archeologický výskum vrátane obrazovej reprodukcie a vykopávok na miestach, kde by sa terasy mali nachádzať.
Výskumníci podali žiadosť o vykopávky miestnemu kmeňu Tuhourangi, ktorý obýva územie okolo jazera. Kmeň podľa Bunna túto myšlienku podporuje.
Je však otázne, či sa aj tentokrát bádatelia nemýlia. Nie je to po prvýkrát, čo niekto tvrdil, že terasy objavil. V roku 2011 skupina vedcov s ponorkou bez posádky oznámila, že na dne jazera našla ich pozostatky. Minulý rok iná skupina vedcov povedala, že našli nepriestrelné dôkazy o tom, že ich výbuch zničil.
DOI: 10.1080/03036758.2017.1329748
