Naozaj dokážu pijavice liečiť?
Pijavica lekárska. (zdroj: Wikimedia CC)Keď sa nevieme striasť neželaného spoločníka, v duchu šomreme, že je otravný ako pijavica. Parazity s čiernym slizkým telom v nás neraz vzbudzujú odpor, preto nejde o veľmi lichotivé prirovnanie. Stravovacie návyky majú podobné ako kliešte a komáre – chutí im krv.
Pijavice využívali už felčiari v starovekom Ríme, pretože ich považovali za všeliek. Krvilačné potvorky mal v obľube aj vojenský lekár Napoleona Bonaparteho, ktorý pijavicami liečil takmer každú diagnózu. Neskôr sa od tejto liečebnej metódy upustilo, mnohým sa totiž zdala riskantná.
Faktom zostáva, že iba jeden druh pijavíc dokáže pri kŕmení sa našou krvou skutočne liečiť. Takisto však môže aj ublížiť, preto by sme od domáceho kurírovania mali upustiť a zveriť pacienta do rúk odborníkovi na pijavice – hirudoterapeutovi.
Žijú ešte vo voľnej prírode?
Poznáme viac ak päťsto druhov pijavíc, no v zdravotníctve sa využívajú jedine pijavice lekárske. Žili najmä na juhu Slovenska, vo vyhriatych vodách na plytčine, ale dnes ich už vo voľnej prírode sotva nájdeme.
Aby mohli pijavice lekárske poslúžiť medicíne, chovajú sa na špeciálnych farmách, ktoré musia spĺňať prísne hygienické podmienky. Pijavice z nekontrolovaného chovu môžu prenášať rôzne nebezpečné parazity a narobiť viac škody, ako úžitku.
Dokážu znásobiť svoj objem?
Dospelé jedince dorastajú do ôsmych až pätnástich centimetrov. Majú veľmi pružné a pohyblivé telo, ktoré je sploštené len do chvíle, kým sa pijavice nasajú krvou. Vtedy dokážu niekoľkonásobne zväčšiť svoj objem. Zaujímavosťou je, ako dlho vydržia pijavice hladovať. Od prvého prisatia prežijú bez potravy, teda bez krvi, až dva roky.
Napriek tomu, že v ústach ukrývajú približne tristo zubov, ich uhryznutie pripomína jemné štipnutie hmyzom. Kým sa ešte vyskytovali v teplých jazerách, bolo úplne bežné, že ľudia po kúpaní ich zo seba striasali hneď niekoľko.
Nie je to žiadna veda, pijavica sa totiž neprisaje ako kliešť a zhodiť ju je preto pomerne jednoduché. Rozdiel medzi pijavicou z jazera a tou laboratórnou je aj vo veku, ktorého sa dožíva. Kým pijavica vo voľnej prírode si môže požiť aj dvadsať rokov, jej príbuzná v zajatí vydrží najviac päť rokov.
Ako nám pijavica môže pomôcť?
Ľudia v minulosti verili, že pijavica dokáže z tela vysať spolu s určitým objemom krvi aj všetky škodlivé látky. Tento slizký tvor sa však nezameriava iba na škodliviny a toxíny, krv necicia podľa pravidiel. Skutočný prínos pijavíc v lekárstve spočíva v ich schopnosti dostať do ľudského tela množstvo prospešných látok, ktoré ukrývajú v slinných žľazách.
Prvou výhodou je, že pri liečbe pijavicami netreba žiadne anestetiká, miesto uhryznutia dokážu znecitlivieť svojimi slinami. Ich výlučky majú tiež antibakteriálne a detoxikačné účinky, pôsobia proti zápalom v organizme a dokážu rozpúšťať krvné zrazeniny.
Pijavice v súčasnosti využíva čoraz viac chirurgov, keď pacientom prišívajú nejakú časť tela. Ak si napríklad niekto odreže kúsok z prsta a príde včas k lekárovi, ten mu prst zachráni a prišije. Na prišitej časti sa však musia čo najrýchlejšie zregenerovať cievy, aby neodumrela. No krv sa prirodzene rýchlo zráža. Za iných okolností je to prospešné, inak by sme zrejme vykrvácali aj kvôli oškretému kolenu. V takejto situácii je však rýchle zrážanie krvi nežiaduce, cievy sa môžu rýchlo upchať a prst odumrieť. Pomôcť môžu práve pijavice, ktoré zrážaniu krvi zabránia. Opäť zdôrazňujeme, že pijavice by mal ako liečbu nasadiť lekár, ktorý pozná náš zdravotný stav. Ak máme poruchu zrážanlivosti krvi, nízky tlak či cukrovku, pijavice nám môžu vážne uškodiť.
