Má naozaj žltý chvost?
Aj keď sa volá žltochvost, chvostové perá má skôr oranžovo hrdzavé než žlté. Tento vtáčik je azda najmenej náročným podnájomníkom.
Rozšírenie žltochvosta domového. (zdroj: WIKIMEDIA)Zabývať sa dokáže takmer kdekoľvek, v schátranej budove, deravej stene, ba dokonca aj v topánke.
Žltochvost domový je drobný sťahovavý vták z čeľade drozdovité.
Žije takmer v celej Európe s výnimkou Škandinávie.
Osídľuje aj malé územia v severozápadnej Afrike a v úzkom pruhu sa oblasť jeho rozšírenia tiahne cez Malú Áziu až k Číne. Na Slovensku hniezdi prakticky všade, od nížin až po skalnaté oblasti v horách. Dnes však u nás patrí medzi ohrozené druhy.
Jeho pôvodným hniezdiskom bývali skalné výklenky a štrbiny, no neskôr si zvolil pohodlnejší život a začal sa usádzať v blízkosti ľudských obydlí. Práve tu sa prejavila jeho nenáročnosť, zdokumentované sú aj prípady, keď žltochvost hniezdil vo výťahu či deravom hrnci.
Volajú ho kominárik?
Žltochvost domový je veľký asi ako vrabec, telo dospelého vtáka meria najviac pätnásť centimetrov. Rozpätie krídel je o čosi väčšie, vzdialenosť od konca jedného krídla k druhému môže dosiahnuť dvadsaťšesť centimetrov.
Samček je sfarbený do uhľovočiernej farby. Práve preto mu prischlo ľudové označenie „kominárik.“ Rozoznateľný je podľa bieleho pruhu na krídle a, prirodzene, podľa výrazného oranžového chvosta, ktorým neustále pohybuje. Samička je tmavohnedá.
Žltochvosty sa k nám začiatkom apríla vracajú z tropickej Afriky, kam v októbri odleteli prezimovať. Hniezdo si začínajú stavať v máji a ako sme už spomínali, často si vyberajú neobvyklé miesta. Ak by sa zišli žltochvosty na nejakom spoločnom sneme, mohli by sa predháňať, kto má netradičnejšie bývanie.
Kto stavia hniezdo?
Pri stavbárskych prácach samček celkom dôveruje svojej družke, takže všetky starosti s budovaním hniezda necháva na ňu. Samička pri stavbe využíva korienky, steblá trávy, machy a listy. Zvnútra nový domov vystelie chlpmi a perím. Do takto pripraveného hniezda potom znesie päť až osem belavých vajec, na ktorých sedí asi dva týždne.
Žltochvosty sa veľmi rýchlo adaptovali na život medzi ľuďmi, sú pomerne krotké a zároveň nebojácne, takže ich možno pozorovať aj zblízka. Aspoň v čase hniezdenia by sme im však mali dať pokoj, aby mala mladá rodinka súkromie.
Keď sa vyliahnu mladé žltochvosty, rodičia sa idú potrhať, len aby im naznášali dostatočné množstvo potravy. A tak neustále dookola prilietavajú k hniezdu so zobákom plným húseníc, motýľov, chrobáčikov a iného hmyzu a kŕmia svoje ratolesti. Potravu majú mladé aj dospelé žltochvosty naskrz rovnakú. Na jar sa živia hmyzom, v lete a na jeseň sa z nich stávajú vegetariáni, keď si pochutnávajú na bobuliach a plodoch rastlín.
Sú žltochvosty ohrozené?
O svoje mláďatá sa žltochvosty nestarajú viac, ako dva týždne. Dlhšie by intenzívne tempo kŕmenia zrejme ani nevydržali. Potrebujú prestávku, ktorá však nebude dlho trvať. Keď mladé opustia hniezdo, starý pár žltochvostov sa už začne pripravovať na stavbu nového domčeka pre mláďatá z ďalšej znášky vajec.
Napriek tomu, že žltochvosty domáce sú veľmi prispôsobivé vtáky a dokážu sa usadiť takmer kdekoľvek, nie sú veľmi rozšírené. Na našom území patria dokonca k ohrozeným druhom. Sú chránené Bonnským a Bernským dohovorom a v prípade, ak niekto žltochvostovi úmyselne ublíži alebo ho dokonca zastrelí, hrozí mu pokuta 166 eur. Z dohovorov a pokuty si prirodzený lovec žltochvostov – mačka domáca, veľkú hlavu nerobí. My by sme sa však nemali radiť na zoznam ich nepriateľov a radšej im pomáhať. Skromné žltochvosty potešíme tým, že im dovolíme hniezdiť na mieste, ktoré si vybrali.
