BRATISLAVA. Policajti, ktorí rekonštruujú tváre zločincov, sa musia spoliehať na dobrú pamäť svedkov a ich podrobný opis. Tento spôsob však môže zlyhať, ak si človek nie je istý svojimi spomienkami.
Existuje pritom miesto, kam sa videná tvár uloží takmer bezchybne – ľudský mozog. Každú tvár si dokážete zapamätať ako súbor jedinečných rozmerov a čŕt. V budúcnosti by tak mohli policajti získavať obrazy zločincov priamo z mozgu očitého svedka.
Naznačuje to nový výskum, ktorý publikovali v žurnále Cell. Odhalil, že tváre dokážeme rozpoznať omnoho jednoduchšie, ako si doteraz vedci mysleli.

Ako dokážeme rozoznať tvár
Takmer každá tvár je zložená z rovnakých prvkov - dve oči, nad nimi obočie, medzi nimi nos a v spodnej časti ústa. Ľudský mozog dokáže rozlíšiť medzi nimi aj tie najjemnejšie odchýlky a tvár mamy, priateľa či kolegyne alebo známeho rozoznáte v dave za zlomok sekundy.

Náš mozog sa snaží nájsť tvár skoro všade už dve minúty po narodení. Tváre vidíme aj v neživých predmetoch. Tento psychologický jav sa nazýva pareidólia a na jeho princípe funguje napríklad aj psychotest so škvrnami na papieri.
Tváre však nerozoznávame rovnako ako objekty. Potvrdzujú to štyri fotografie vpravo. V prvom stĺpci sú dve prevrátené fotografie. Tá vľavo dole sa môže zdať zvláštna, skutočnú hrôzu však uvidíte, až keď si pozriete ich originál.
Ak by ste sa pozerali na obrázok obráteného pera, telefónu či fľaše, objekt by ste rozoznali hneď. Pri tvári si nevšimnete, že oči aj ústa sú pri prevrátenej tvári otočené opačne. Tento efekt sa nazýva Thatcherovej ilúzia, prvýkrát ju totiž demonštrovali práve na fotografii britskej političky Margaret Tchatcherovej.
Môže sa zdať, že za rozoznávaním tváre je zložitý systém. Vedci si donedávna mysleli, že pre každú tvár máte v mozgu jednu bunku. Táto bunka, nazývaná aj tvárová bunka, si zapamätá konkrétnu tvár a aktivuje sa len vtedy, keď ju vidíte.
„Potenciálne by ste vedeli rozoznať šesť miliárd ľudí, ale v mozgu nemáte šesť miliárd tvárových buniek. Musí existovať aj iné riešenie,“ píše v tlačovej správe vydavateľstva Cell Press hlavná autorka štúdie Doris Tsaová z Kalifornskej technickej univerzity.