Preslávil plemeno akita inu film?
Príbeh Hačika bol skutočný. Verný pes rasy akita inu, ktorý náhle stratil svojho pána, no nedokázal si predstaviť, že sa s ním už nestretne.
A tak ho Hačikó chodil čakať na vlakovú stanicu, kde sa spolu vždy zvítali, kým jeho majiteľ ešte žil. Pes tam po jeho smrti vyčkával každý deň, celých jedenásť rokov, v nádeji, že sa mu pán konečne vráti.
Keď príbeh oddaného zvieraťa o niekoľko desiatok rokov neskôr preslávili hollywoodski filmári, výrazne vzrástol záujem o plemeno akita inu. Pravdou však je, že tento psík nie je vhodný pre každého.
Príbeh verného Hačika sa odohral v Japonsku, odkiaľ plemeno akita inu pochádza. Akita je oblasť na severe japonského ostrova Honšú, slovo „inu“ zase v japončine znamená „pes“.
Akity majú veľmi špecifický vzhľad. Uši na robustnej guľatej hlave sú pomerne malé, vzpriamené a len trochu nachýlené dopredu. Ich srsť je rovná, veľmi hustá a jemná na dotyk. Pre akity je typická belavá tvár a spodok tela, pričom srsť smerom ku chrbtu prechádza do bledohnedej či hrdzavej farby. Majú huňatý, pevný a stočený chvost.
Psík akita inu vo filme Hačikó, príbeh psa. (zdroj: YOUTUBE)Mal by ich pán byť generálom?
Vedia byť roztopašné a hravé, no predovšetkým sú veľmi inteligentnými spoločníkmi. Pri ideálnom spolužití sa nesmie trápiť pes ani pán, preto by akita mala putovať ku skúsenému chovateľovi s nekonečnou trpezlivosťou.
Ak totiž tieto psy niečo odmietajú, je to tvrdý dril a prísnosť. Svojho pána si obľúbia a pre jeho radosť urobia čokoľvek, len to nesmie od nich žiadať tónom generála. Vedia byť totiž veľmi tvrdohlavé.
Čím rozkazovačnejšie sa k nim majiteľ správa, tým viac sa dokážu zaťať a vtedy už s nimi nepohne nič. Ani na milé slovo nemusia počúvnuť hneď. Nedávajú tým však najavo vzdor, jednoducho práve nemajú náladu.
Dokedy ich možno vychovávať?
Výchova psov akita inu by mala spočívať vo vľúdnom prístupe, dôslednosti a schopnosti psíka motivovať.
Čo im pán vštepí v prvom roku života, tomu už privyknú nastálo. Je preto dôležité venovať im v tomto čase zvýšenú pozornosť. Napríklad vziať psíka so sebou aj medzi ľudí, aby sa trochu socializoval a dokázal sa poslušne správať aj na frekventovaných miestach. Obavy, že kontaktom s cudzími ľuďmi akity stratia schopnosť strážiť, sú zbytočné. Dokážu samostatne myslieť. V parku plnom ľudí budú rezervovane hovieť pri vašich nohách, no ak by sa ktosi snažil dostať k vám do domu cez plot, splnia si povinnosti strážneho psa. Dokážu bystro vyhodnotiť, čo sa od nich práve očakáva.
Je akita inu národným pokladom?
Pre Japoncov sú akity pokladom, doslova. Hovorí o tom cisárska vyhláška z roku 1931, ktorá z plemena akita inu urobila japonský národný poklad. Export týchto psov do zahraničia bol odvtedy prísne zakázaný. Nie však na dlho. Po druhej svetovej vojne tento zákaz prestal platiť a mnoho amerických vojakov si bralo akity so sebou domov.
Až s premiérou spomínaného filmu o Hačikovi začalo skutočné šialenstvo, keď ľudia po celom svete kupovali akity, lebo aj oni chceli mať doma svojho Hačika.
Chovatelia sa zhodovali, že podobne to bolo s dychtivým osvojovaním vlčiakov, keď sa vysielal Komisár Rex, či s dalmatíncami, ktorých spopularizovala rozprávka o zlej Cruele.
Po utíchnutí prvotného nadšenia zvieratá často končili v útulkoch, oddané akity nevynímajúc. Kúpu psíka si preto treba dôkladne zvážiť. Ak mu majiteľ nedokáže zabezpečiť vhodné podmienky, psa by si osvojovať nemal.
