Slovák objavil vyhynutého plaza, nazval ho po Štefánikovi

Nález pochádza zo slávnej lokality Messel v Nemecku.

Stefanikia siderea. (Zdroj: Andrej Čerňanský)

BRATISLAVA. Objavili ho v raji paleontológov. Prastarý plaz obýval Zem pred 47 miliónmi rokov v čase starších treťohôr.

Celý svet vtedy vyzeral úplne inak. Napriek tomu má praveký vyhynutý plaz mnoho spoločného aj s dnešnými jaštermi.

Plaza Stefanikia siderea objavil a pomenoval aj slovenský vedec Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.

Meno mu dali po slovenskom politikovi a generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

Výskum uverejnili vo vedeckom časopise Historical Biology.

Článok pokračuje pod video reklamou

Zaslúži si obdiv

Nový objav je výnimočný hneď z niekoľkých dôvodov. Napriek tomu, že vyhynutý plaz žil pred 47 miliónmi rokov, zachovali sa aj odtlačky jeho mäkkých častí tela, napríklad kože.

Pomocou počítačovej tomografie skúmali vedci aj jeho vnútorné a oku skryté štruktúry.

"Výnimočný je ale aj unikátnou kombináciou morfologických znakov, ide totiž o nový, doposiaľ neznámy rod. Tento, spolu s nájväčším známym jašterom z tejto doby - Eolacerta robusta - tvorí novú samostatnú čeľaď plazov," povedal pre SME hlavný autor štúdie Andrej Čerňanský.

Objav nových živočíšnych druhov nie je nezvyklý. Opísať vede neznámu novú čeľaď je však podľa Čerňanského vzácnosťou.

Pomocou analýzy spolu s americkým kolegom zistili, že táto nová čeľaď je veľmi blízka dnešným jaštericiam čeľade Lacertidae, kam patrí napríklad i naša jašterica zelená.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Aj dávnovek mal svoje vlastné Pompeje, zastavil sa tam čas

Prečo Štefánik?

Výnimočnosť objavu chceli autori vyjadriť aj pri výbere jej mena - Stefanikia je odvodené z mena M.R. Štefánika.

"Je to jedna z najvýznamnejších osobností našich dejín. Zomrel tragicky v mladom veku, ale to, čo dokázal, by nestačilo ani na desať životov. Chcel som vyzdvihnúť jeho osobnosť. Zaslúži si náš obdiv," vysvetľuje výber mena Čerňanský.

Nový objav pochádza zo slávneho nemeckého náleziska Messel, ktoré je zaradené medzi svetové dedičstvo UNESCO. V lokalite sú sedimenty prastarého jazera obklopené bujným paratropickým pralesom.

Vďaka dokonalým podmienkam sa tu mnohé fosílie zachovali aj s mäkkými časťami tiel, rovnako ako pri druhu Stefanikia siderea. Messel je rajom pre paleontológov.

"Skúmať pôvod všetkého, vrátane nás samotných, je hlboko zakorenené v našej podstate. Snaha pochopiť svet okolo ženie ľudskú civilizáciu už tisícročia dopredu. Pochopiť pôvod rôznych skupín zvierat znamená pochopiť i mnohé evolučné mechanizmy a svet, ktorý tu bol dávno pred nami," dodáva Čerňanský.

DOI: 10.1080/08912963.2017.1327530

Téma: Slovenskí a svetoví vedci


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Útočí na novinárov, s jeho menom sa spája viac ako desať káuz. Kto je Kočner

Podnikateľa v stredu pre kauzu zmenky a daňové úniky zadržala polícia.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Ako som zariadil, že prestali predávať Zem a vek

Prečo by slušné firmy mali zaujať jasný postoj.

Stĺpček Jakuba Fila

Zadržali Kočnera. Hoci platí prezumpcia neviny, treba povedať konečne

K rozsudku je dlhá cesta.

PRIMÁR

Seknutý krk. Prečo vzniká a čo robiť, aby bolesť ustúpila

Prečo vás môže z prievanu rozbolieť krk a ako vyzerá liečba.

Neprehliadnite tiež

IBM má umelú inteligenciu, ktorá vyhrá hádku s človekom

Divákov argumenty počítača presvedčili.

PODCAST ZOOM

Zoom: Nový výskum ukazuje, že delfíny sú ešte viac ako ľudia

Človek nie je korunou tvorstva.

OBJEKTÍV

Vidieť mláďatá manty veľkej je vzácne. Teraz objavili celé jasle

O mláďatách manty veľkej sa vie málo.