Slovák objavil vyhynutého plaza, nazval ho po Štefánikovi

Nález pochádza zo slávnej lokality Messel v Nemecku.

Stefanikia siderea. (Zdroj: Andrej Čerňanský)

BRATISLAVA. Objavili ho v raji paleontológov. Prastarý plaz obýval Zem pred 47 miliónmi rokov v čase starších treťohôr.

Celý svet vtedy vyzeral úplne inak. Napriek tomu má praveký vyhynutý plaz mnoho spoločného aj s dnešnými jaštermi.

Plaza Stefanikia siderea objavil a pomenoval aj slovenský vedec Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.

Meno mu dali po slovenskom politikovi a generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

Výskum uverejnili vo vedeckom časopise Historical Biology.

Zaslúži si obdiv

Nový objav je výnimočný hneď z niekoľkých dôvodov. Napriek tomu, že vyhynutý plaz žil pred 47 miliónmi rokov, zachovali sa aj odtlačky jeho mäkkých častí tela, napríklad kože.

Pomocou počítačovej tomografie skúmali vedci aj jeho vnútorné a oku skryté štruktúry.

"Výnimočný je ale aj unikátnou kombináciou morfologických znakov, ide totiž o nový, doposiaľ neznámy rod. Tento, spolu s nájväčším známym jašterom z tejto doby - Eolacerta robusta - tvorí novú samostatnú čeľaď plazov," povedal pre SME hlavný autor štúdie Andrej Čerňanský.

Objav nových živočíšnych druhov nie je nezvyklý. Opísať vede neznámu novú čeľaď je však podľa Čerňanského vzácnosťou.

Pomocou analýzy spolu s americkým kolegom zistili, že táto nová čeľaď je veľmi blízka dnešným jaštericiam čeľade Lacertidae, kam patrí napríklad i naša jašterica zelená.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Aj dávnovek mal svoje vlastné Pompeje, zastavil sa tam čas

Prečo Štefánik?

Výnimočnosť objavu chceli autori vyjadriť aj pri výbere jej mena - Stefanikia je odvodené z mena M.R. Štefánika.

"Je to jedna z najvýznamnejších osobností našich dejín. Zomrel tragicky v mladom veku, ale to, čo dokázal, by nestačilo ani na desať životov. Chcel som vyzdvihnúť jeho osobnosť. Zaslúži si náš obdiv," vysvetľuje výber mena Čerňanský.

Nový objav pochádza zo slávneho nemeckého náleziska Messel, ktoré je zaradené medzi svetové dedičstvo UNESCO. V lokalite sú sedimenty prastarého jazera obklopené bujným paratropickým pralesom.

Vďaka dokonalým podmienkam sa tu mnohé fosílie zachovali aj s mäkkými časťami tiel, rovnako ako pri druhu Stefanikia siderea. Messel je rajom pre paleontológov.

"Skúmať pôvod všetkého, vrátane nás samotných, je hlboko zakorenené v našej podstate. Snaha pochopiť svet okolo ženie ľudskú civilizáciu už tisícročia dopredu. Pochopiť pôvod rôznych skupín zvierat znamená pochopiť i mnohé evolučné mechanizmy a svet, ktorý tu bol dávno pred nami," dodáva Čerňanský.

DOI: 10.1080/08912963.2017.1327530

Téma: Slovenskí a svetoví vedci


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan rozbiehal šprint pre kolegu, v druhej etape na Tour Down Under skončil štvrtý

V celkovom poradí je slovenský cyklista na treťom mieste.

DOMOV

Exekučná amnestia sa blíži, štát by odpúšťal dlhy

V poisťovni Dôvera chce dlhy odpustiť štyritisíc ľudí. Či sa s Unionom pripoja k amnestii, ktorú pripravuje štát, zatiaľ nepovedali.

DOMOV

Dobré ráno: Z úst im išli retiazky a klince, opisuje prácu exorcista

Exorcistu vyberie biskup, musí byť kňaz.

Neprehliadnite tiež

Za šírenie Čiernej smrti môže človek, hovorí provokatívna štúdia

Morová pandémia zabila v polovici 14. storočia viac než tretinu obyvateľov Európy.

Snažil sa zastaviť svoje kýchnutie, roztrhol si hrdlo

Vzácny prípad ukazuje, prečo by ste nemali zadržiavať kýchanie.

Ryba si vie vďaka génom zahojiť chrbticu. Aj ľudia ich majú

Ľudia a ryby z radu mihuľotvarých mali pred miliónmi rokov spoločného predka.

Čierna diera si dvakrát grgla. Potvrdili, že čierne diery oddychujú

Vzdialená galaxia pomaly požiera svojho vesmírneho suseda.

Vypočujte si pieseň z Hviezdnych vojen zahranú ceruzkou

Matematická rovnica znie ako chytľavá pieseň zo Star Wars.