Slovák objavil vyhynutého plaza, nazval ho po Štefánikovi

Nález pochádza zo slávnej lokality Messel v Nemecku.

Stefanikia siderea. (Zdroj: Andrej Čerňanský)

BRATISLAVA. Objavili ho v raji paleontológov. Prastarý plaz obýval Zem pred 47 miliónmi rokov v čase starších treťohôr.

Celý svet vtedy vyzeral úplne inak. Napriek tomu má praveký vyhynutý plaz mnoho spoločného aj s dnešnými jaštermi.

Plaza Stefanikia siderea objavil a pomenoval aj slovenský vedec Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.

Meno mu dali po slovenskom politikovi a generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

Výskum uverejnili vo vedeckom časopise Historical Biology.

Zaslúži si obdiv

Nový objav je výnimočný hneď z niekoľkých dôvodov. Napriek tomu, že vyhynutý plaz žil pred 47 miliónmi rokov, zachovali sa aj odtlačky jeho mäkkých častí tela, napríklad kože.

Pomocou počítačovej tomografie skúmali vedci aj jeho vnútorné a oku skryté štruktúry.

"Výnimočný je ale aj unikátnou kombináciou morfologických znakov, ide totiž o nový, doposiaľ neznámy rod. Tento, spolu s nájväčším známym jašterom z tejto doby - Eolacerta robusta - tvorí novú samostatnú čeľaď plazov," povedal pre SME hlavný autor štúdie Andrej Čerňanský.

Objav nových živočíšnych druhov nie je nezvyklý. Opísať vede neznámu novú čeľaď je však podľa Čerňanského vzácnosťou.

Pomocou analýzy spolu s americkým kolegom zistili, že táto nová čeľaď je veľmi blízka dnešným jaštericiam čeľade Lacertidae, kam patrí napríklad i naša jašterica zelená.

Prečítajte si tiež: Aj dávnovek mal svoje vlastné Pompeje, zastavil sa tam čas

Prečo Štefánik?

Výnimočnosť objavu chceli autori vyjadriť aj pri výbere jej mena - Stefanikia je odvodené z mena M.R. Štefánika.

"Je to jedna z najvýznamnejších osobností našich dejín. Zomrel tragicky v mladom veku, ale to, čo dokázal, by nestačilo ani na desať životov. Chcel som vyzdvihnúť jeho osobnosť. Zaslúži si náš obdiv," vysvetľuje výber mena Čerňanský.

Nový objav pochádza zo slávneho nemeckého náleziska Messel, ktoré je zaradené medzi svetové dedičstvo UNESCO. V lokalite sú sedimenty prastarého jazera obklopené bujným paratropickým pralesom.

Vďaka dokonalým podmienkam sa tu mnohé fosílie zachovali aj s mäkkými časťami tiel, rovnako ako pri druhu Stefanikia siderea. Messel je rajom pre paleontológov.

"Skúmať pôvod všetkého, vrátane nás samotných, je hlboko zakorenené v našej podstate. Snaha pochopiť svet okolo ženie ľudskú civilizáciu už tisícročia dopredu. Pochopiť pôvod rôznych skupín zvierat znamená pochopiť i mnohé evolučné mechanizmy a svet, ktorý tu bol dávno pred nami," dodáva Čerňanský.

DOI: 10.1080/08912963.2017.1327530

Téma: Vyhynutie


Článok je zaradený aj do ďalších tém Slovenskí a svetoví vedci

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Zlepenec potrebuje lídra

Nevidno nikoho, kto by to vedel zlepiť.

SVET

Ruská agentka sa na súde priznala. Ako funguje ruská špionáž v USA?

Na jedného špióna je viac ako desať ľudí.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Intel ukázal, ako chce vyhrať nad zákonmi fyziky

Komentovaný prehľad technologických správ.

Fínski vedci vyvinuli vakcínu na boj proti vymieraniu včiel

Vakcína poskytuje včelstvám odolnosť voči chorobám.