SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Jazyk dokáže rozpoznať aj šiesty typ chute

K sladkej, horkej, kyslej, slanej a chuti umami sa pridal nový typ.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: FOTO SME - GABRIEL KUCHTA.)

BRATISLAVA. Už antickí filozofi tvrdili, že číra a čistá voda nemá žiadnu chuť.

Niektoré druhy hmyzu a obojživelníkov však majú špeciálne nervové bunky, ktoré vedia vodu vycítiť. Zrejme sa k nim pridajú aj ľudia.

Okrem základnej slanej, kyslej, sladkej, horkej a chuti umami dokážu naše chuťové bunky rozoznať aj chuť vody.

Naznačuje to nová štúdia vo vedeckom časopise Nature Neuroscience.

Kyslá voda

O tom, ako dokážu ľudské ústa, hrdlo či mozog rozoznať vodu, nevedia vedci zatiaľ takmer nič, priznal pre magazín Science neurovedec Zachary Knight, ktorý sa do novej štúdie nezapojil.

Skryť Vypnúť reklamu

Vedia len, že v mozgu existuje špeciálna oblasť, ktorá telu hovorí, kedy potrebuje vodu a kedy má prestať piť. Mozog však musí získavať aj spätnú informáciu z jazyka a z úst o tom, že človek alebo zviera má v ústach vodu.

Prečítajte si tiež: Vedci zistili, prečo sme smädní. Nie je to nedostatkom tekutín Čítajte 

V novom výskume sa odborníci rozhodli preskúmať receptory na vodu, a to priamo na jazyku myší.

Hlodavce geneticky upravili a vypínali im receptory na jednotlivé chute. Potom im dali na výber dve tekutiny: vodu a čistý silikónový olej bez chuti.

Najsilnejšie na vodu reagovali receptory kyslej chuti. Keď ich myškám „vypli“, trvalo im dlhšie, kým si z dvoch ponúknutých tekutín vybrali práve vodu.

Myši pili svetlo

Pri ďalšom experimente museli vedci experimentálne zvieratá oklamať. Vyšľachtili ich tak, aby ich kyslé chuťové bunky reagovali na svetlo. Prúd vody z malej rúrky potom nahradili modrým optickým káblom.

Skryť Vypnúť reklamu

Myšky z neho naďalej „pili“, akoby cítili vodu. Najsmädnejšie myšky olizovali svetelný prúd až 2-tisíckrát každých desať minút. Nikdy si neuvedomili, že v skutočnosti nepijú vodu.

Naznačuje to, že signály z chuťových receptorov síce môžu mozgu povedať, že potrebuje piť, nevravia mu však, kedy už telo vodu nepotrebuje.

Vedci však stále nevedia, ako a prečo kyslé chuťové bunky reagujú na vodu. Jedna z hypotéz je, že voda zmyje sliny: slano-kyslý hlien z úst.

V ústach aj bunkách sa zmení pH a receptory sa zaktivizujú, tvrdí hlavný autor štúdie Juki Oka. Knight dodáva, že telo možno spozná vodu aj vďaka jej teplote a tlaku.

DOI: 10.1038/nn.457

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ako často sa treba testovať? Otázky a odpovede o otváraní škôl

Ak školy odmietnu testovanie, zostávajú vzdelávať dištančne.

Premiér Igor Matovič a minister školstva Branislav Gröhling.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

Monika Jankovská.
Dnes píše Matia Lenická

All I want for Christmas

Ak sa bránime, sme radikáli. Ak sa ozývame, páchame propagandu. Dajte pokoj aspoň na Vianoce!

Matia Lenická

Neprehliadnite tiež

Vizualizácia - ClearSpace zachytáva odpadok.

Číňania tvrdia, že dosiahli kvantovú nadvládu

Míľnik dosiahol už druhý stroj na svete.

Ilustračné foto.
Podcast Tech_FM

Grónsky ľad sa už nikdy nemusí spamätať

Nové správy z vedy.

Marián Brestič