Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory. Jedným z nich je aj bioinformatika.

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC/Nogas1974 )

Autor: Mária Džunková / Quark

P ráca typického mikrobiológa ešte do polovice minulého storočia spočívala v pestovaní baktérií na Petriho miskách v laboratóriu.

Mikrobiológovia hľadali optimálnu kombináciu výživných látok v kultivačnom agare, aby mohli popísať životné nároky pre čo najviac bakteriálnych druhov. Ak išlo o baktériu nebezpečnú pre človeka, v rôznych podmienkach zisťovali, aké antibiotiká na ňu účinkujú.

Ich obzor poznania siahal len po baktérie, ktoré im na Petriho miskách vyrástli. V roku 1969 však americkí vedci objavili dovtedy neznámu baktériu žijúcu v horúcom prameni v Yellowstonskom národnom parku.

Článok pokračuje pod video reklamou

Tento prameň mal teplotu vyššiu než 90 °C, čo je teplota, pri ktorej sa taví už aj agar na Petriho miske. Vtedy si vedci uvedomili, že určite existujú aj také baktérie, ktoré pestovať v laboratóriu nikdy nebude možné.

Ako však študovať ich nároky na živiny, ich životný cyklus, ich schopnosti a toxicitu pre ľudí bez pestovania na Petriho miskách? Vyriešil to až vynález DNA sekvenátora.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Sekvenovanie

Vedci najprv osekvenovali genóm baktérie Haemophilus influenzae, ktorá spôsobuje zápal pľúc.

Použili na to jednu bakteriálnu kolóniu, ktorá im vyrástla na Petriho miske. Jedna kolónia obsahuje niekoľko tisíc identických kópií jednej bakteriálnej bunky. DNA izolovanú z týchto buniek vložili do sekvenátora a získali sekvenciu kompletného genómu Haemophilus influenzae.

Keďže sa Haemophilus pestuje v laboratóriu veľmi jednoducho a všetky jeho vlastnosti už boli dobre známe, vedci vedeli k sekvenciám jeho génov priradiť ich funkciu.

Potom sa pustili do sekvenovania genómov ďalších ľahko pestovateľných baktérií. Tak vytvorili jednu veľkú databázu, ktorá v súčasnosti obsahuje niekoľko desiatok tisíc buď kompletných, alebo čiastočne osekvenovaných genómov baktérií. Vedci začali odoberať environmentálne vzorky z rôznych miest – z jazier, horúcich prameňov, ľadu v Antarktíde, rôznych častí ľudského tela…

Najväčšie prekvapenie nastalo, keď vyseparovali baktérie z ľudského výkalu a osekvenovali ich DNA bez predpestovania na Petriho miskách.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4XFC na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4XFC na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: DNA


Článok je zaradený aj do ďalších tém Gény a genetika, SME Plus

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Fico v dueli so Sulíkom: Váš konkurent nie je Smer

Sulík pripomínal Ficovi minulé výroky.

PLUS

Šéfka Bielej noci: Niečím prebijeme aj New York

Na Slovensku sú ľudia podľa umelcov zvedavejší ako v Paríži.

ŽENA

Dana Košická: Každá herečka rada preskočí hranie naiviek

V seriáli stvárňuje rolu vrchnej sestry.

Neprehliadnite tiež

Rusko sa nezúčastní na americkom projekte stanice na orbite Mesiaca

Rusko spustí svoj program nepilotovaných letov na Mesiac v roku 2021.