Ešte pred rokom 2050 môžu byť miliardy ľudí svedkami nevídaných podmienok, ktoré sa vymykajú ich každodennej skúsenosti. Táto situácia podľa vedcov nastať nemusí, ak sa podarí udržať oteplenie v limite 2 °C.
Signál a šum
Pri štandardných prognózach o vývoji podnebia v budúcnosti sa vedci zameriavajú na nárast priemernej teploty či na zmenu množstva zrážok v čase a priestore.
Pomerne novým prístupom sa stalo určovanie „momentu počiatku“, teda obdobia, odkedy možno odlíšiť prirodzený vplyv na podnebie od vplyvu človeka.
Počasie, ktoré dnes zažívame, je kombináciou dlhodobého trendu klimatickej zmeny (signál) a krátkodobých výkyvov v rámci prirodzenej variability počasia (šum).
Za moment počiatku (angl. time of emergence) sa považuje obdobie, keď sa dlhodobý trend teploty (signál) preukáže na pozadí premenlivosti počasia, ktoré každodenne zažívame (šum). Kľúčovým faktorom je, že čas, keď sa signál začína oddeľovať od šumu, sa dá určiť až po niekoľkých desaťročiach podrobných a presných meraní.
Týmto novým prístupom definovali vedci počiatok signálu ľuďmi spôsobenej klimatickej zmeny v niektorých častiach planéty už na prvú polovicu 19. storočia, keď ľudia ani len netušili, že sa podnebie mení aj inak, než len vplyvom prirodzených faktorov.
Podobný prístup použil aj tím autorov pod vedením klimatológa Davida Framea z Victoria University v austrálskom novozélandskom Wellingtone v novej práci publikovanej v časopise Nature Climate Change.

Neobvyklá a nepoznaná klíma
Namiesto určenia počiatku vzostupu signálu sa vedci zamerali na rozsah a rýchlosť, akými bude otepľovanie pokračovať do budúcnosti.
Inými slovami, snažia sa určiť, ako sa bude podnebie v budúcnosti vo svojich extrémoch odlišovať od toho, ktoré zažívame v súčasnosti.
Vedci s použitím klimatických modelov vypočítali pomery signálu voči šumu – teda zmenu priemernej teploty vydelenú premenlivosťou teploty z roka na rok – pre teplotu v budúcnosti.